Kompozícia a štylizácia prejavu
18b. Kompozícia a štylizácia prejavu
Kompozícia:
- Úvod
- oslovenie - dávame prednosť ženám, oslovujeme prvého spoločensky najvyššie postaveného človeka, za oslovením píšeme „!“ alebo čiarku, môžeme ho v prejave zopakovať, ak sa nachádza v texte, vyčleňujeme ho čiarkami, pri prednese krátkou pauzou
- pomenovanie príležitosti - po oslovení objasníme príležitosť, pri ktorej sa slávnosť koná
- Jadro
Klasifikácia
- objasnenie pojmov (stužková slávnosť je slávnosť študentov...)
- analýza - rozoberanie témy, vysvetľovanie jednotlivých zložiek, hodnotenie obdobia (4 roky, ktoré sme spolu prežili...)
- porovnanie, zovšeobecnenie, podloženie tvrdenia citátom (po dnešnom slávnostnom dni precíťme slová básnika: „Postoj chvíľa, si krásna!“
- predpoklad - vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia, hypotézy autora (Som presvedčený, že všetci z nás úspešne zmaturujú...)
- Záver
- záverečné pokyny - zhrnutie, návody, príkazy, výzvy, želanie príjemného večera, zopakovanie poďakovania, vyjadrenie úcty
Typy úvodu: citát, výrok, motto, krátky príbeh, verše, paralela (pripodobnenie, prirovnanie minulosti a súčasnosti), definícia
Typy záverov: výzva, citát, verše, frázy (Česť jeho pamiatke), zhrnutie hlavných myšlienok, vtip (ak je to vhodné)
Štylizácia - je proces výstavby a formovania jazykového prejavu:
- Vyhľadávanie - látky, dôkazov, dokumentov, s ohľadom na tému, príležitosť, poslucháčov, prostredie
- Usporiadanie témy - kompozícia prejavu, úvod, jadro, záver
- Štylizácia - zvolenie štýlu prejavu s ohľadom na publikum, prostredie, obsah
- Zapamätávanie - kratšie prejavy hovoríme naspamäť, dlhšie aspoň úvod a záver naspamäť
- Prednes - dbáme na využitie zvukových prostriedkov reči a neverbálnych prostriedkov
Výrazové prostriedky
1 Verbálne
- lexikálne: spisovné, cudzie, knižné, zastarané, citovo príznakové slová, biblizmy, antonymá, synonymá, frazeologizmy, eufemizmy
- syntaktické: rečnícka otázka, opytovacie, zvolacie vety, vytýčený vetný člen, vsuvky
- zvukové: pauza, tempo reči, dôraz, melódia viet
- špecifické rečnícke figúry a trópy: metafora, anafora, paralelizmus
- Neverbálne: mimika, gestika, imidž, sila hlasu, posturika, proxemika, využitie hudby popri reči (smútočný prejav)
Rečnícky prejav má 3 zložky, ktoré sú neoddeliteľné:
- Slovná (téma)
- Akustická (prednes)
- Vizuálna (výzor rečníka)
Rečnícky štýl preberá množstvo prostriedkov z umeleckého, náučného a publicistického štýlu.
Trópy - obrazné pomenovania, slová s preneseným významom (metafora, metonymia, epiteton, personifikácia, alegória, symbol, hyperbola, synekdocha, perifráza...)
Figúry - základom je opakovanie hlások, slov, viet
- a) opakovacie: anafora, epifora, epanastrofa, aliterácia, litotes...
- b) vetné a rečnícke: elipsa, gradácia...
Perifráza - nepriame pomenovanie (História - prísna tvár času.)
Paralipsa - autor zdanlivo nechce o niečom hovoriť, ale aj tak to povie
Paralelizmus - séria otázok