Rozprávanie v umeleckej literatúre
21b. Rozprávanie v umeleckej literatúre
Rozprávanie - je zachytenie nejakej udalosti v časovej postupnosti. Umelecké rozprávanie využíva umelecké jazykové prostriedky a dramatické stupňovanie zápletky - úvod, zápletka, zauzlenie, vyvrcholenie, rozuzlenie.
Autorská reč
- Je prostriedkom objektívneho rozprávania, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom navonok akoby nezainteresovane zobrazuje prostredie, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje správanie postáv. V umeleckom diele okrem rozprávania často nájdeme aj iné slohové útvary: úvahy, opisy, charakteristiky.
Reč postáv
- Je to jeden z prostriedkov, ktoré autor dramatizuje, oživuje rozprávanie. Realizuje sa prostredníctvom dialógu. Replika - jedna časť dialógu, teda prehovor 1 postavy
- Dialóg
rozlišujeme:
- symetrický - pravidelné striedanie replík
- asymetrický - je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútornou rečou postáv
- Asymetrický dialóg sa realizuje ako nevlastná priama reč, polopriama reč a nepriama reč.
Nevlastná priama reč - slúži na vyjadrenie vnútornej reči postáv. Je písaná v 1. osobe jednotného čísla a nemá uvádzaciu vetu. Nie je vyčlenená samostatným odsekom. Ak má uvádzaciu vetu, je v nej zväčša sloveso myslieť.
napr. Kľačo načúval a musel sa usmiať. Lukan žije. Čo mi tak na ňom záleží? Smekrajania.
Polopriama reč - funkčne sa zbližuje s nevlastnou priamou rečou, ale je realizovaná v 3. osobe.
napr. Kľačo načúval a musel sa usmiať. Lukan žije. Čo mu tak na ňom záleží? Súkrajania.
Nepriama reč - rozprávač nepriamo (sprostredkovane) reprodukuje prehovor postavy svojou vlastnou rečou.
Dramatizujúce a estetizujúce jazykové prostriedky
Medzi jazykové prostriedky, ktorými možno zvyšovať napätie patria:
- krátke vety
- opakovania
- nedokončené vety
- historický prézent (sprítomňovanie minulých dejov)
- metafory, prirovnania, personifikácia, gradácia
Príklady:
Upratovala izbu. Spievala si. - Spievajúc si upratovala izbu.
Fero sa vráti, preto zabudne zamknúť byt a odhalí pri tom zlodeja. - Fero vracajúc sa zamknúť byt, odhalí pri tom zlodeja.
Sklamal si ma. - Ja som ti verila a ty...
Nepomohol si mi. - Spoliehal som sa na teba a ty..., Čakal som od teba pomoc a ty...
Hlavné druhy úvodu rozprávania
Úvod v umeleckom rozprávaní je rovnako dôležitý ako v rečníckom štýle. Rozlišujeme 3 druhy úvodov:
- expozícia - zoznámenie sa s prostredím a s postavami (prvotný - počiatočný opis, najčastejšie v rozprávkach)
- in medias res = do stredu veci = padnutie priamo do deja
- retrospektíva - rozprávač ide myšlienkami do minulosti (pohľad späť). Začína sa vyvrcholením alebo rozuzlením až potom sa dozvedáme ako sa príbeh začal a rozvíjal (najčastejšie v detektívkach)