Jazyk = abstraktný systém lexikálnych a gramatických znakov, ktorý určité jazykové spoločenstvo používa ako prostriedok myslenia a dorozumievania sa.
- má niekoľko funkcií:
Reč = konkrétna realizácia jazykového systému, je zvukovo alebo písomne vyjadrovaný hovor, môže mať aj mimojazykovú podobu
Jazykový znak – schopný zastupovať konkrétne veci z reálneho sveta
Semiotika = náuka o znakoch
Znak = niečo, čo stojí na miesto niečoho iného
SÉMANTICKÝ TROJUHOLNÍK
Sémantický trojuholník odráža „Fázy“ myslenia:
SLOVO ustálená skupina hlások, ktorá má určitý význam (lexikálny a gramatický).
- postavený na základe ľudských artikulovaných zvukov, rozumejú mu a používajú ho všetci jedinci národného spoločenstva alebo etnika
- vyvíjal sa
UMELÝ JAZYK
- má ohraničenú platnosť
- vznikol
- najprv existuje písaná forma, neskôr zvuková forma
esperanto, programovacie jazyky...
Národný jazyk – súhrn výrazových a významových prostriedkov, ktoré používajú ako nástroj myslenia a dorozumievania príslušníci jedného národa alebo etnickej skupiny, pričom ich spája historická, spoločenská, kultúrna a politická spolupatričnosť.
Materinský jazyk – jazyk, kt. si jedinec osvojí v rodine, má k nemu najbližší vzťah
Cieľový jazyk – oficiálny, úradný jazyk určitého štátu /pre Slováka žijúceho v Rumunsku je materinským jazykom slovenčina, cieľovým rumunčina/
Cudzí jazyk – treba sa učiť na pozadí materinského jazyka, podľa jeho zákonitostí
Spisovný jazyk – záväzná forma národného jazyka, kt. sa používa na oficiálnej úrovni, má celospoločenskú funkciu
Norma spisovného jazyka – súbor záväzných pravidiel, ustálených predpismi. Kodifikuje sa v normatívnych príručkách. Až po kodifikácii sa stáva všeobecne platnou, spoločensky záväznou pre všetkých používateľov jazyka.
Výskumu jazyka sa venuje Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a učitelia katedier slovenského jazyka na vysokých školách.
Základné kodifikačné príručky spisovnej slovenčiny sú:
Pravidlá slovenského pravopisu
Krátky slovník slovenského jazyka
Pravidlá slovenskej výslovnosti,
Synonymický slovník slovenčiny
Štandardná forma jazyka – forma jazyka, kt. sa používa v bežnej komunikácii. Menej dodržiava normu, rešpektuje gramatiku, porušuje niektoré zásady spisovnej výslovnosti (tvrdá výslovnosť, nesprávny prízvuk).
Subštandardná forma národného jazyka – nespisovná forma, nespisovné výrazy (slang, argot, nesprávna výslovnosť.
Nárečie
/dialekt/ - nespisovný útvar národného jazyka, domáca reč, používa sa v istej časti
Slovenska
- dnes zriedka v čistej podobe
- existuje ich asi 30 slovenských (teritoriálnych), ktoré môžeme rozdeliť na:
západoslovenské (záhorské, považské, trnavské...)
stredoslovenské (tekovské, turčianske, oravské, liptovské, zvolenské, gemerské...)
východoslovenské (spišské, abovské, šarišské, zemplínske, sotácke, užské)
- dobové nárečia, sociálne /žargón, argot, slang/
Pôvod slovenčiny a jej vzťah k iným jazykom
- indoeurópske jazyky sa oddelili a postupne vyvinuli z prajazyka – praindoeurópčiny (3500 pred n. l.)ˇ
Rodiny indoeurópskych jazykov: baltské, románske, keltské, germánske, slovanské
Z praindoeurópčiny sa od 2. tisícročia p. n. l. vyvinula aj praslovančina
Počas sťahovania národov (4. – 6. stor.) sa Praslovania postupne rozšírili po Európe a zo spoločného jazyka začali vznikať samostatné jazyky pre každý národ (8. – 10. storočie)
západoslovanské: slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina
východoslovanské: ruština, bieloruština, ukrajinčina
južnoslovanské: slovinčina, chorvátčina, srbčina, macedónčina, bulharčina,
Vývin spisovnej slovenčiny
- písmo hlaholika (z malých písmen gréckej abecedy)
16., 17. storočie – rozvíja sa kultúrna západná slovenčina a
stredoslovenský nárečový typ
- pokus o tzv. slowackí jazyk - Jozef Ignác Bajza – nevydal gramatiku
uplatnil v 1. slovenskom románe René mláďenca Príhoďi a Skúsenosťi
na základe kultúrnej západoslovenčiny
- Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách /1787/
- Grammatica slavica /1790/
- Slowár Slowenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí /1825 – 1827/
zásady bernolákovskej kodifikácie:
na základe stredoslovenského nárečového typu
Zásady štúrovskej spisovnej slovenčiny:
úspech zabezpečila literárna tvorba štúrovcov
Po r. 1989 –Pravidlá slovenského pravopisu /1991, 1998/
- Krátky slovník slovenského jazyka /1997