Rozprávanie kompozícia

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 30.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 566 slov
Počet zobrazení: 95
Tlačení: 5
Uložení: 5

ROZPRÁVANIE

- rozprávanie udalostí a zážitkov predstavuje najčastejšiu formu ľudskej komunikácie

- je podstatnou zložkou umeleckého štýlu

- základ epických diel

- pri rozprávaní sa sústreďujeme na udalosť, ktorá sa odohrala, hovoríme o zápletkách, konfliktoch a ich riešení, udalosti vykresľujeme ako jedinečné, neopakovateľné, ale zároveň charakteristické pre isté typy ľudí, pre určitú dobu alebo prostredie

- s rozprávačskými postupmi sa stretávame pri čítaní poviedok, románov, pri počúvaní rozprávok a povestí, pri štúdiu historických či životopisných odborných diel

= zachytenie udalosti v časovej postupnosti

- môže byť slohovým postupom aj slohovým útvarom

Kompozícia:

  1. úvod
  2. zápletka
  3. zauzľovanie zápletky
  4. vyvrcholenie
  5. obrat deja
  6. rozuzlenie

kompozičný postup:

chronologický – zachytenie udalostí v časovej následnosti /môže ísť aj o odbočenie prerozprávaním vedľajších udalostí/

retrospektívny – pospiatky, čitateľ vie, ako sa príbeh skončil, ale nevie, čo všetko sa predtým odohralo, teda autor čitateľa najprv oboznámi s prítomnosťou a potom sa vracia do minulosti, aby ňou vysvetlil prítomný stav

paralelný – dva alebo viac dejov sa odohráva súbežne, vedľa seba

rámcový – do rozprávania postavy prvého príbehu sa postupne vkladajú iné príbehy /Dekameron, Tisíc a jedna noc/

reťazový – na jednu udalosť nadväzujú mnohé iné, ďalšie udalosti, pričom ich spája hlavná postava

hlavné druhy úvodu:

expozícia – úvodný opis postáv, prostredia

in medias res – vpadnutie priamo do deja /do stredu veci/

retrospektíva – pohľad späť

!!!Rozprávač musí zaujať príbehom, musí sa niečo stať

Nebojte sa fantázie, nebojte sa čitateľov ohromiť niečím nečakaným nevídaným, ale ani fantázia nesmie byť bezbrehá, musí mať svoju logiku a pravdu

Ohybnosť a plastickosť príbehu spočíva v tom, že nerozprávame iba strohý dej, ale vykreslíme prostredie, poskytneme presný opis a výstižnú charakteristiku hrdinu, do rozprávania vkladáme svoje úvahy, komentáre...

Text rozprávania sa člení na:

  1. Pásmo rozprávača, t.j.

Autorská reč

Je to priama reč autora, základný text v pásme rozprávača

Autor pozerá na príbeh z nadhľadu

  • formálne je koncipovaná v minulom čase
  • využíva 3. slovesnú osobu
  • musí mať spisovnú podobu, až na odôvodnené výnimky

Môže byť priame rozprávanie – ja-rozprávanie

V diele je prítomný aj adresát, rozprávač mu dáva otázky a tak vznikne ja-ti rozprávanie, my-si rozprávanie, ja-vám rozprávanie

  1. Pásmo postáv, t.j.

Reč postáv

  1. realizuje sa dialógom, pričom je to rozhovor 2 postáv
  2. jedna časť dialógu – prehovor jednej postavy – sa nazýva replika, vyjadruje sa priamou rečou
  3. priamu reč dopĺňa uvádzacia veta – ňou autor nielen uvádza, ale aj komentuje, dopĺňa, upravuje. Najčastejšie sa používajú slovesá:

povedať, hovoriť, ozvať sa, poznamenať, vravieť, pošepnúť, zakričať, odvrknúť, odpovedať, myslieť, uvažovať, cítiť... autor slovesom dokáže vystihnúť aj okolnosti prehovoru.

Priama reč

-veta je kratšia ako uvádzacia veta

-zahŕňa veľa myšlienok na malej ploche

-nahrádza čitateľovi široké opisy

-môže mať dramatizujúcu funkciu (krátke, rôznej modálnosti, nedokončené...)

-reč charakterizuje postavu /prostredie, vzdelanie/

„Nehľadal ma nik?“

„Nehľadal vás nik.“

Nevlastná priama reč

-slúži na vyjadrenie vnútornej reči postáv

-nemá uvádzaciu vetu a nie je vyčlenená osobitným odsekom, nemusí byť v úvodzovkách

Odložila list do kabelky. Tak som teda znova bezprizorná. Čo som urobila? Chcela som spravodlivosť!

Polopriama reč

-je cudzou osobou /rozprávačom/ doslovne referovaná reč alebo myšlienka.

Kľako načúval a musel sa usmiať. Lukan žije. Čo mu tak na ňom záleží? Sú krajania.

Vnútorný monológ

-ňou sa sprostredkúva formulovanie myslenia rozprávajúceho subjektu priamo v zrode, ešte v chaotickom, dynamickom stave myšlienky.

-autori využívajú na opis krízových situácií postáv, na opis toho, ako prežívajú stresové stavy, ako sa rozhodujú.

Obliekla sa do večerných šiat. Nie, nechce byť Ivonou Vrbinkovou, tá sa nosievala deň čo deň, kým ešte chodila do školy, vždy v inej paráde. „Aká som mu včera padla do očí, s takou nech sa aj teraz stretne....“

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014