Náučný (odborný) štýl

NÁUČNÝ (odborný) ŠTÝL

- patrí medzi objektívne štýly verejnej komunikácie

Sprostredkúva odborné informácie, vedecké a technické poznatky. V dôsledku rozvoja vedy a techniky v tomto štýle zaznamenávame príklon k:

ZÁKLADNÉ ZNAKY náučného štýlu: ! VEDIEŤ !

  1. PÍSOMNOSŤ: náučné texty majú zvyčajne písomnú podobu a ich obsah je vyjadrený jazykovými prostriedkami (slovami). Adresát je väčšinou neprítomný, preto sa pociťuje nedostatok spätnej väzby. Náučné texty môžu mať aj ústnu formu (prednáška), ale i táto podoba si vyžaduje písomnú prípravu. Vety sú dlhé, prevládajú súvetia a zložené vety. Chýba jednočlenná veta, ktorú môžeme nájsť iba v názvoch kapitol. Využíva polovetné konštrukcie, hlavne s príčastiami.
  2. MONOLOGICKOSŤ: náučné texty sú výlučne monologické a monotematickézaoberajú sa 1 témou, ktorá sa rozoberá do hĺbky a šírky. Dôraz sa kladie na odbornú stránku textu, preto sa niekedy náučný štýl nazýva aj odborným. Úlohou náučných textov je sprostredkovať a vysvetliť poznatky v danom odbore a nie presviedčať. Náučné texty sú vecné, presné a jasné.
  3. VEREJNOSŤ:  náučný štýl je štýl verejného styku, ktorý sa využíva predovšetkým v komunikácii odborníkov, má oficiálny charakter. V náučných textoch sa používa spisovný jazyk a nie je prípustný ani profesionálny slang ( napr. operačná sála a nie operačka).
  4. POJMOVOSŤ: náučné texty pracujú s pojmami, termínmi, nachádzajú sa tu nocionálne (pojmové) slová, neprípustné sú expresívne (citovo – zafarbené) slovázdrobneniny, vulgarizmy... Používanie termínov spôsobuje, že náučné texty sú veľmi náročné na vnímanie.
  5. ODBORNOSŤ a PRESNOSŤ: náučný štýl využíva príslušnú terminológiu daného odboru, údaje sú exaktné (vedecké, presné). Úvodzovky znamenajú citáciu.

 

Podľa toho komu sú náučné texty určené sa náučný štýl člení na :

VEDECKO – NÁUČNÝ štýl (teoretický)

POPULÁRNO – NÁUČNÝ štýl

!!! Náučný štýl sa uplatňuje informačnom, opisnom (odborný opis, opis pracovného postupu) a výkladovom slohovom postupe. !!!

LEXIKA náučného štýlu

  1. prevládajú nocionálne (štylisticky bezpríznakové - pojmové) slová, nepoužívajú sa expresívne a emocionálne slová zdrobneniny, pejoratíva (po jeho smrti – nie po jeho odchode, skone alebo úmrtí)
  2. terminológia: presné, jednovýznamové, ustálené názvy – termíny
  1. domáce:jednoslovné (odvodené i neodvodené): množina, kyselina...; viacslovné (združené pomenovania): štepársky nôž; zložené: vodovod, drevoryt...
  2. cudzie: sputnik, psycholingvistika, diskusia...
  3. hybridné:stimulačná funkcia ceny, nelogický...
  4. doslovné preklady – kalky: geografia – zemepis...
  5. knižné slová: značný, rozsiahly(veľký) tiež (aj, i), prakticky (namiesto vlastne,

v podstate, zhruba)

  1. skratky, značky a skratkové slová (akronymy): SAV, Mudr. TANAP...
  2. multiverbizácia: podať návrh – navrhovať, vykonať kontrolu – kontrolovať

Odborný slang, profesionalizmy (slová profesionálneho slangu) sú prípustné v hovorovom a v publicistickom štýle: tlačovka

MORFOLÓGIA a SYNTAX náučného štýlu

  1. ustálenie nových väzieb: v niektorých prípadoch sa ustaľuje v odbornom štýle iná pádová väzba, ako sa používa v iných štýloch, napr. akuzatívna bezpredložková väzba (priamy pád): uvažovať niečo (o niečom), napomáhať niečo (pomáhať niečomu)
  2. zložené prídavné mená bez spojovníka a so spojovníkom: pri písaní alebo nepísaní spojovníka ide o problém syntaktický: vzťah priradenosti alebo podradenosti napr. vedecko – technický (veda a technika) literárnovedný(literárna veda)
  3. ENUMERATÍVNOSŤ (vypočítavanie) + viacnásobný vetný člen: enumeratívnosť je prejavom úsilia o presnosť a úplnosť informácie, relatívna ukončenosť sa naznačuje skratkami atď., ai., apod.
  4. KONDENZOVANÉ (zhustené) vyjadrovanie:
  1. a) menné vyjadrovanie oproti slovesnému:Pozývame vás za účelom prerokovania

vašej sťažnosti.

  1. b) polovetné konštrukcies činným a trpným príčastím, prechodníkom:

Prístroj zostrojený naším kolektívom je ......

  1. pasívum - podmet nie je činiteľ deja  je dejom zasahovaný: Návrh sa predkladá na

na posúdenie. Návrh bol predložený na posúdenie

  1. autorský plurál – 1. osoba plurálu alebo neosobné vyjadrovanie: Mohli by smeusúdiť, že....Dalo by sa usúdiť, že...Predpokladáme, že...Domnievame sa, že....
  2. vsuvky (parentézy) - graficky umiestnené medzi pomlčkami alebo v zátvorke, bodkočiarky, dvojbodky
  1. spájacie výrazy vo vete a medzi vetami (odsekmi): napr. takže, predpokladáme, že...

z toho vyplýva, že...potom,...t.j.,...teda....ak – tak,...

  1. grafické označovanie jednotlivých odsekov teoretického náučného textu,

napr. 1.0, 1.1,1.2,1.2.1 atď., rozličné typy zátvoriek (okrúhle, lomkové, hranaté) a úvodzoviek, paragrafy v zákonníkoch, vysvetlivky pod čiarou

ÚTVARY náučného štýlu:

ŠTÚDIA, DIZERTÁCIA (rozprava) – vedecký opis = sú útvary, ktoré prinášajú výsledky vedeckej činnosti. Dizertácia sa delí na kompendium ( Dejiny Slovenska – celá vedecká disciplína) a monografiu (napr. Slovensko v dobách Veľkej Moravy – časť vedeckej disciplíny).
MONOGRAFIA = je spravidla vedecké dielo, publikácia alebo aj časť publikácie, kde je komplexne spracovaná jediná téma, spravidla úzko špecializovaná či vymedzená. Vznikla na základe skúmania

daného problému

SOČ kompozícia a obsah:

  1. Titulný obal, titulný list
  2. Obsah
  3. Úvod: stručný úvod do problematiky, dôvod, prečo sa autor pre tému rozhodol, cieľ práce, metódy, ktoré zvolil, môže spomenúť ťažkosti, ktoré mu stáli v ceste pri práci s literatúrou alebo pri overovaní v praxi atď.
  4. Jadro: v kapitolách označených číslom a názvom analyzuje, porovnáva, prináša dôkazy, príklady, cituje z odbornej literatúry atď
  5. Záver: Stručné zhodnotenie splnenia cieľov, prínos práce a jej možné použitia v škole
  6. Resumé: (v slovenskej a cudzej reči) stručné zhrnutie obsahu po kapitolách, aby dostal základnú informáciu aj človek, ktorý nebude čítať celú prácu, ale prípadne hľadá pramene na spracovanie podobnej témy.
  7. Bibliografia: zoznam použitej literatúry, ktorá poslúžila na štúdium, argumentovanie, citáciu atď.
  8. Prílohy

!!! V ukážke nájdite znaky náučného štýlu !!!

ORGANIZOVANIE A RIADENIE

Organizovanie je cieľavedomá činnosť, ktorej konečným cieľom je usporiadanie prvkov v systéme.

Výsledkom organizovania je organizácia, ktorá má vlastné prvky, usporiadané do určitej štruktúry – napr. škola má riaditeľa, zástupcu, ekonóma, triednych učiteľov a žiakov.

S organizovaním sa neodmysliteľne spája riadenie.

Riadenie je cieľavedomá činnosť, ktorej cieľom je koordinovať prácu jednotlivých prvkov organizácie, určovať vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, vymedzovať právomoci a zodpovednosti.

Aby sme pochopili manažérsku funkciu organizovanie a riadenie, musíme poznať význam pojmov, s ktorými sa pri tejto činnosti stretávame:

  1. právomoc (autorita) – právo prislúchajúce pracovníkovi v danom

pracovnom postavení využívať voľnosť v rozhodovaní

  1. zodpovednosť (responsibilita) – je to povinnosť za niečo ručiť
  2. pôsobnosť (kompetencie) – okruh aktivít, pre ktoré boli určitému prvku

v organizačnej štruktúre pridelené právomoci a zodpovednosť

Organizovanie a riadenie je súbor viacerých prvkov a činností. Patria sem:

!!!! ZNAKY ODBORNÉHO ŠTÝLU  z ukážky: !!!!

Populárno – náučný štýl (učebný text pre stredné školy - určený širokej verejnosti):

b)

c)

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/20169-naucny-odborny-styl/