Funkcia dialógu v dráme a próze

Na základe analýzy ukážok posúďte funkciu dialógu v dráme a porovnajte ju s dialógom v próze. Vysvetlite rozdiel medzi symetrickým a asymetrickým dialógom Pomenujte výpoveď jednej postavy v dráme a v próze.

DIALÓG V DRÁME A V PRÓZE

Dialóg v PRÓZE - slúži naoživenie deja, !!!prehovor jednej postavy v próze sa nazýva REPLIKAa vyjadruje sa PRIAMOU REČOU. !!!

Dialóg v DRÁME - jenosným prvkom, !!!prehovor jednej postavy v dráme sa nazýva REPLIKA, dialóg v dráme sa skladá iba z replík a scénických poznámok !!!

DIALÓG v epickej PRÓZE:

V próze je pásmo rozprávača a pásmo postáv

DIALÓG je rozhovor dvochalebo i viacerých postáv diela. Jedna časť dialógu – prehovor jednej postavy– sa nazýva REPLIKA a vyjadruje sa PRIAMOU REČOU.

Dialóg môže mať rozličné funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy.

Základným typom dialógu je:

1. SYMETRICKÝ DIALÓG – v ktorom, podobne ako v dráme, sa striedajú repliky A, B. Vyjadrujesa PRIAMOU REČOU – má často uvádzaciu vetu a zvyčajne sa vydeľuje do samostatného odseku a označuje sa grafickými znakmi  - pomlčkami alebo úvodzovkami.

Uvádzacie vety môžu mať trojaké umiestnenie:  na začiatku, na konci, priama reč je vsunutá do uvádzacej vety.

1. Uvádzacia veta: „ Priama reč./!/?“ Povedala Zuzka: „Ako myslíte.“
2. 2. „Priama reč,/?/!“ uvádzacia veta. „Ako myslíte,“povedala Zuzka.
3. „Priama reč,“ uvádzacia veta, „priama reč./?/!“

„Nezabudni si napísať úlohu,“ povedala mama, „určite vám ju bude učiteľka kontrolovať.“

1. ASYMETRICKÝ DIALÓG – je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútornou rečou postáv (vnútorným monológom)

Realizuje sa ako:

NEVLASTNÁ PRIAMA REČ

Slúži na vyjadrenievnútornej reči postáv. Reč postavy je včlenená do pásma rozprávača. Vyjadruje sa 1.osobou j. č. Môže byť:

• Neuvedená nevlastná priama reč – najčastejšie nemá uvádzaciu vetu, nie je vyznačená úvodzovkami a netvorí samostatný odsek: Odložila list do kabelky. Čo som to(1.os) urobila? Chcela som len spravodlivosť.
• Uvedená nevlastná priama reč – môže mať i uvádzaciu vetu, obyčajne so slovesami myslieť (pomyslel si, spomenul si): „Vyhľadáva škriepku,“ pomyslel si Mišo.

POLOPRIAMA REČ

Je tesnejšiezviazaná s autorskou rečou, od nevlastnej priamej reči sa odlišuje tým, že používa

1. osobu j. č., je referovaním o myšlienkach postavy, kým nevlastná priama reč je doslovným

reprodukovaním jej reči.

Mišo načúval a musel sa usmiať. Peter žije. Čo mu (3.os.) tak na ňom záleží.

NEPRIAMA REČ – je súčasťou pásma rozprávača, ktorým rozprávač nepriamo, sprostredkovane

reprodukuje prehovor niektorej postavy svojou vlastnou rečou:

Na tanci šepkala gazdiná susede, že kto by si to len pomyslel, že zo Zuzky vyrastietaká krásavica.

DIALÓG v DRÁME:

Je úspornejší. Je základným stavebným prvkom drámy a nositeľom príbehu. Prostredníctvom neho sa zobrazujú charaktery a vzťahy medzi postavami. Všetko, čo sa tu odohráva v dráme vyplýva z dialógov.

• pozostáva z pásma postáv a obsahuje scénické poznámky- opis prostredia, emócie postáv
• nemá označenú priamu reč,pozostáva len z mena a replikyEva: (smutne) Bolí ma noha
• na základe konania a prehovoru postáv sa rozvíja dej – chýba rozprávač!!

V dráme sa uplatňujú dialógy a monológy, ktoré určujú, čo má ktorá postava na scéne hovoriť. Bývajú veršované a neveršované.

V dráme chýba opis, uvádzacie vety, autorské reflexie – teda chýba reč rozprávača!!!

Uvádzacie vetynie sú potrebné, pretože postavy konajú a hovoria priamo pred očami diváka. Autor naznačuje svoju predstavu o mieste deja, konaní postáv v autorskom komentári alebo v tzv. SCÉNICKÝCH POZNÁMKÁCH (text v zátvorkách, od monológov a dialógov sa odlišujú i typom písma).

MONOLÓG – súvislý, neprerušovaný prejav 1 postavy, častý v dráme. Monológy obsahujú úvahové črty, patria väčšinou hlavným postavám a často sú v hre umiestnené bezprostredne pred vyvrcholením dramatického napätia. V klasickej dráme sú pomerne časté a striedajú sa s dialógmi.

Vnútorný monológ – myslený, nevypovedaný prehovor postavy, v ktorom vyjadruje svoje city, názory, plány.