Hovorový štýl, charakteristické znaky a útvary hovorového štýlu
HOVOROVÝ ŠTÝL, charakteristické znaky a útvary hovorového štýlu
Je subjektívny
štýl. Je to jediný štýl súkromného styku, ktorý sa realizuje zväčša ústne. Je to štýl
súkromnej, rodinnej, priateľskej komunikácie, ktorá je stručná a expresívna. Obsahom hovorových textov sú
témy blízke len osobám, ktoré sa na komunikácii zúčastňujú. Využívajú sa mimojazykové prostriedky – gestá, mimika,
posunky, často nahrádzajú slová a slovné spojenia.
Hlavnou funkciou hovorového textu je komunikatívna
/dorozumievacia/ funkcia.
Pre hovorový štýl sú:
- typické spontánne – nepripravené
prejavy, okrem súkromného listu (má písomnú podobu) sú všetky hovorené - ústne
- využíva všetky slohové postupy – najmä rozprávací a opisný, slohové útvary majú jednoduchú úroveň
- najtypickejším útvarom pre hovorový štýl je dialóg (pracovný, spoločenský rozhovor, spor) má
ajmonologické útvary, napr. rozprávanie príbehu, anekdoty, jednoduché vysvetlenie, jednoduchý opis, krátka úvaha
v 2 – 3 vetách
ZÁKLADNÉ ZNAKY hovorového štýlu:
- ÚSTNOSŤ,
spontánnosť - okrem súkromného listuprevládajú ústne útvary: dialóg a rozprávanie,
veta má výraznú intonáciu, rýchlejšie tempo, využíva mimiku, gestikuláciu
- nepresné údaje,
absencia termínov (volal okolo tretej, kúpiť kvety - namiesto biele narcisy)
- obrazné pomenovania a frazeologizmy
(je to ešte len čučoriedka, akoby mi z oka vypadol)
- pestrá modalita viet: napr. zvolacie, opytovacie vety,
nedokončené vety ( Ja by som aj...), expresívna vetná stavba
- vynechaný vetný člen – elipsa: tak zajtra (
vynechané - uvidíme sa ), a jeho zrazu nikde
- vytýčený vetný člen: otec, ten vždy vie, čo
hovorí
- intonácia vety sa stáva významotvorným prvkom
(Predsa príde…- tá istá veta môže
vyjadrovať prekvapenie, ľútosť, radosť a pod.)
- SÚKROMNOSŤ - je to jazyk rodinného,
priateľského prostredia
- veľa dialektizmov (nárečových slov) – krumple, kalap,
švíbalky....
- slangové výrazy – bonzovať, žúrka, profka, matika...
- nedôsledná výslovnosť
– štasný, prázny -nedodržiavanie pravopisnej a výslovnostnej normy
- mimovoľne použité kontaktové slová
(oné, viete, že, takže)
- rodinné slová (Paľo, Miloško, tatino)
- SITUAĆNOSŤ - spontánnosť, improvizácia
- využívanie situácie –
namiesto opisu veľkosti predmetu naznačíme jeho rozmer rukami
- veľa ukazovacích zámen (aj zbytočne - A tam ten chlap
tak sedel)
- parazitické výrazy namiesto opisu (slovom, oné, že, však, vlastne)
- využívanie
neverbálnych prostriedkov (posunky, gestá, malá vzdialenosť medzi komunikantmi)
- STRUČNOSŤ – používajú sa skratky, značky
- častá
univerbilizácia (napr. klasifikačka, namiesto klasifikačná porada, minerálka - minerálna voda)
- tvorenie
nových slov zo skratiek (napr. eseročka, zédeeška, kádehák...)
- vypúšťanie častí slov (napr. dovi,
dopo, ...brý večer)
- EXPRESÍVNOSŤ – uvoľnenie vetnej skladby –
veľa vsuviek, nedokončené vety (Veď je to...), časté expresívne slová: vulgarizmy
(žrádlo, vychlastať to), eufemizmy ( požičal si to
namiesto ukradolto),
rodinné slová (starký, Peťo, babina, maminka), príznakové cudzie slová (kumšt, bengál)
a frazeologizmy (chlap ako hora, utrel hubu – nedostal nič), využívanie citoslovies na vyjadrenie pocitov, názorov
(uhm! jaj! ), ukazovacích zámen (ten, tá, to), častíc (teda, samozrejme, no)
- DIALOGICKOSŤ - dialogická podoba textov, rozhovor 2 alebo viacerých komunikantov („skákanie do
reči“)
ÚTVARY hovorového štýlu: jednoduché rozprávanie, súkromný rozhovor, telefonický rozhovor,
sms správy, maily, internetové chaty, súkromný list, prosba, poďakovanie, ponosa, klebeta, zvada.
Môžu byť: Súkromné
: jednoduché rozprávanie
Verejné neoficiálne: súkromný rozhovor, telefonický rozhovor, súkromný
list, prosba
- KLASICKÉ
- ústne - monologické:rozprávanie
príbehu, vtipu
dialogické (replikované): telefonický rozhovor, súkromný rozhovor, hádka, debata,
diskusia, polemický rozhovor
- písomné : súkromný list, oznámenie, blahoželanie, kondolencia (posledné dva
útvary majú aj ústnu podobu)
- MODERNÉ
- ústne : čet/ chat, odkaz na
záznamník
- písomné : e-mail, SMS, vizitka, inzerát, reklama (televízna alebo rozhlasová má aj ústnu podobu)
JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY:
LEXIKA - používajú sa spisovné aj nespisovné slová:
- dialektizmy – nárečové slová: zemiaky: švábky, krumple, zemáky
- slang
-študentský slang: vyučko, profák, žúrka...
- často sa využívajú expresívne slová
(citovo zafarbené) – zdrobneniny, hyperboly, vulgarizmy......
- frazeologizmy
- parazitické slová – keď stále opakujeme: vlastne, teda, teda, akosi, akosi...
- univerbizácia
- štylisticky príznakové (zafarbené) slová napr.profesionalizmy:
lekárske – operačka, deckár, železničiarske – osobák, štreka, perón alebo novinárske – novinárčina,
hovorové slová
- nedôsledná výslovnosť
MORFOLÓGIA: časté používanie zámen,
častíc a prísudkových slovies v činnom rode
SYNTAX: pestrá modalita vety - všetky druhy viet:
oznamovacie, zvolacie, opytovacie, neukončená výpoveď, uvoľnená vetná skladba – vsuvky, nedokončené vety,
jednoduché vety
MIMOJAZYKOVÉ PROSTRIEDKY:
Pohľad, mimika, gestikulácia, kinetika
/pohyb tela/, intonácia (pauzy, rýchle tempo reči), intenzita hlasu, namiesto opisu naznačíme veľkosť predmetu rukami:
také veľké...
!!! VEDIEŤ Znaky hovorového štýlu v literárnych ukážkach Maco Mlieč, Ťapákovci, Rysavá
jalovica:
dialóg, slang, všetky druhy viet: oznamovacie, zvolacie, neukončená výpoveď, častice, nespisovné slová -
nárečové, expresívne slová: vulgarizmy, pejoratíva, prirovnania, jednoduché vety, zložené vety, hovorové slová, slovesá
Zones.sk – Zóny pre každého študenta