Intonácia – prestávka, tempo, prízvuk, dôraz

Intonácia – prestávka, tempo, prízvuk, dôraz

Vysvetlite význam prestávok, tempa, prízvuku a dôrazu v reči; výrazne a so správnou výslovnosťou prečítajte text básne Topole.

Intonačné prostriedky (prozodické vlastnosti reči) – PRESTÁVKA, TEMPO, PRÍZVUK a DôRAZ

Prejav má byť adresný, presvedčivý a v niektorých situáciách aj emocionálne – esteticky pôsobivý. Tieto vlastnosti získa vhodným využitímZVUKOVÝCH PROSTRIEDKOV REČI, ktoré sa nazývajú INTONÁCIA alebo PROZODOCKÉ VLASTNOSTI REČI.

INTONÁCIA vzniká modulovaním (zmenami ) hlasu.

Hlas môže mať tro­jakú moduláciu: 1. časovú 2. silovú a 3. tónovú.

1. ČASOVOU MODULÁCIOUvznikajú tieto prozodické javy:

Kvantita (dĺžka) - je nositeľom slabičnosti.

Pauza (prestávka) - pauzami sa člení súvislá reč na úseky - takty.

Pauzy rozoznávame:logické (významové) afyziologické (nevyhnutnosť nadýchnuť sa).

Tempo reči závisí od obsahu a funkcie prejavu. Priemerné tempo reči je asi 100 slov za minútu.

Rytmus je vytvorený striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty.

 ! PAUZA(PRESTÁVKA) !

• vnútorne organizuje, člení súvislý rečový prúd na úseky – takty
• rozhraničuje základné jednotky prejavu –začiatok a koniec viet
• posilňuje presnosť, zrozumiteľnosť a myšlienkovú jednoznačnosťústneho prejavu

Rozlišujeme:

• FYZIOLOGICKÚ pauzu - slúži na nadýchnutie
• VÝZNAMOVÚ (LOGICKÚ) pauzu – slúži na vyznačenie významných vzťahov v prejave, používa sa na členenie reči na vetné úseky, členenie súvetí na vety, oddeľovanie slov, ktoré nepatria do vetnej štruktúry (vsuvky, oslovenia, citoslovcia, niektoré častice).

Tieto pauzy sa graficky naznačujú interpunkčnými znamienkami.

Fyziologické a logické pauzy treba správne zosúladiť.

• Pauza z váhania – v nepripravenom prejave - zaváhanie
• Umelecká pauza – vyplýva z celkového úmyslu a vlastného chápania prednášaného textu

 ! TEMPO (RÝCHLOSŤ)) reči !

• je stupeň rýchlosti reči v čase
• podmieňuje presnosť, zrozumiteľnosť prejavu
• má 3 stupne: konverzačný – vysoký

prednesový – mierny

dôrazový – zdržanlivý

Závisí od obsahu a funkcie prejavu. Preto sa o dôležitých veciach hovorí pomalšie a pokojnejším tempom. Príliš rýchle tempo rečisťažuje vnímanie poslucháča a informácia sa stáva nezrozumiteľnou. Ovplyvňuje aj pauzy, dôraz, melódiu, farbu a intenzitu hlasu. Priemerné tempo reči je asi 100 slov za minútu.

1. SILOVOU MODULÁCIOU hlasu vznikajú tieto prozodické javy:

Intenzita hlasu (sila) - možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového rečového prejavu a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých.

! PRÍZVUK! – je zvýraznenie intenzity jednej slabiky v slove

• prízvučná slabika sa vysloví väčšinou s väčšou intenzitou
• vymedzuje hranice slova, začiatok

Rozlišujeme tzv. hlavný a vedľajší prízvuk.

• HLAVNÝ PRÍZVUK – je v slovenčinepevný, a to na prvej slabike slova

´Dnes ´pôjdem ´spať ´skôr.

• VEDĽAJŠÍ PRÍZVUK sa vyskytuje v dlhších ako trojslabičných slovách, je menej výrazný: západoslovenský, najlepšiemu

V štvorslabičnom slove je na tretej slabike(korčuľový), päťslabičnom slove na štvrtej slabike(slovenčinársky), v šesťslabičnom a viacslabičnom slove na tretej, piatej slabike(najdôležitejšie).

Striedaním prízvučnej ( - ) a neprízvučnej slabiky ( U) vytvárame ryt­mus básne.

• trochejská stopa ( - U )
• daktylská stopa ( - U U )
• kombinácie: daktylo - trochejská ( - U U/ – U )
• jambická stopa ( U - )
• spondejská ( - -)

 ! DORAZ(VETNÝ PRÍZVUK)!

• je slovné zdôraznenie, !výrazné intonačné vyzdvihnutie významovo najdôležitejšieho slova vo vete !
• člení výpoveď na: VÝCHODISKO a JADRO

Pri ZÁKLADNOM slovoslede je vetný prí­zvuk na poslednom slove vety:

Prešiel celým Slovenskom.

Pri VZRUŠENEJ reči na začiatku vety: Povedal som ti to a či nie? Bodaj by to nebola pravda!

V pokojnej vete sa najdôležitejšie slovo nachádza v jadre výpovede (časť vety, v ktorej sú nepoznané skutočnosti) na rozdiel od východiska výpovede, kde sú už okolností známe alebo v predchádzajúcich vetách spomínané. Veľmi často sa jadro výpovede zdôrazňuje časticou alebo zámenom: Dnes pôjdem určite spať skôr. Synku, nevieš nič!

V citovo vypätej konverzácii, môžeme obrátiťslovosled a zvýraznené slovo dať na začiatok vety:

Pokojná reč: východisko výpovede + jadro výpovede

Ospravedlnenie doručí rodič.

Vzrušená reč: jadro výpovede + východisko výpovede

Rodič doručí ospravedlnenie.

Miesto dôrazu vo vete nie je dopredu dané, záleží na zámere autora, na komunikačnej situácii, na obsahu vety, ktoré slovo vo vete sa stane nositeľom dôrazu.

1. TÓNOVÚ MODULÁCIU predstavuje:

MELÓDIA - čiže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete. Rozoznávame tri druhy melódie:

1. klesavá (konkluzívna kadencia) - na konci oznamovacích viet
2. stúpavá (antikadencia) - na konci opytovacích a zisťovacích viet
3. polostúpavá (polokadencia) - pred nekončiacou pauzou, napr. na mieste čiarky, medzi vetami

Hlasový register (výška hlasu) - je prozodický jav, ktorý vzniká nasadením hlasu do istej výšky.

Môže sa využiť ako štylizujúci činiteľ. Nasadenie v nižšom hlasovom registri naznačuje vážnejšiu náladu, kým vyšší hlasový register môže mať optimistickejší ráz.