Rečnícky štýl - znaky, fázy tvorenia prejavu

REČNÍCKY ŠTÝL A JEHO ŹANRE, ZNAKY rečníckeho prejavu + FÁZY jeho prípravy + utvorte krátky rečnícky prejav na ľubovoľnú tému

REČNÍCKY štýl = je ! štýl verejného styku !

a zaraďujeme ho medzi ! subjektívno - objektívne štýly. !

RÉTORIKA čiže rečníctvo - je náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu, !

!!! o umení hovoriť logicky, zaujímavo, presvedčivo a pútavo !!!

  1. DEJINY rečníckeho štýlu (RÉTORIKY):

Rečnícky štýl patrí medzi najstaršie funkčné jazykové štýly spolu s hovorovým štýlom. Jeho korene siahajú do staroveku

Rétorika vznikla v starovekom Grécku pred vyše 2000 rokmi ako dôsledok spoločenskej situácie – otrokárska demokracia. Každý slobodný občan (okrem otrokov) mal právo vystupovať na verejnom zhromaždení alebo na súde buď ako obhajca alebo žalobca.

Významnými teoretikmi a učiteľmi rečníctva boli filozofi - sofisti. K najznámejším rétorom patril Gorgias = napísal učebnicu rétoriky a rozpracoval rečnícke figúry.

Sokrates a jeho žiak Platón. Vypracoval metódu systematického vedenia rozhovoru – sokratovskú metódu.

Najväčší mysliteľ staroveku ARISTOTELES bol i najvýznamnejší teoretik rečníctva Jeho myšlienky z diel Rétorika a Poetika tvoria základ súčasnej rétoriky.

Najväčším z rímskych rečníkov bol Marcus Tullius Cicero. Vynikal súdnymi a politickými prejavmi

Vznik kresťanského náboženstva priniesol vznik náboženskej/kazateľskej rétoriky. Bola menej konkrétna, menej polemická a viac oslavná ako antická rétorika.

Vznik buržoáznej spoločnosti priniesol rozvoj politického rečníctva (Veľká francúzska buržoázna revolúcia – 18. stor.)

Za prvého veľkého slovenského rečníka považujeme Ľ. Štúra (Reči a state). Najznámejšia je jeho reč na uhorskom sneme, v ktorej žiadal zrušenie nevoľníctva.

súčasnosti rétorika prežíva renesanciu

Súčasné chápanie rétoriky je dvojaké:

  1. rétorika ako veda – skúma ústne jazykové prejavy
  2. rétorika ako praktická činnosť – učí tvoriť prejavy a prednášať ich
  3. !!! ZNAKY rečníckeho štýlu !!!

ÚSTNOSŤ (MONOLOGICKOSŤ) – rečnícke prejavy majú najčastejšie ústnu podobu, ale väčšina z nich je vopred pripravená v písomnej forme (prednáška, referát). Rečnícke prejavy sú väčšinou monologické, ale ak rečník zapojí do svojho prejavu adresáta (publikum) môže dochádzať k interakcii rečníka a poslucháča (diskusia, debata, otázky...). Dôležitou súčasťou rečníckeho prejavu na verejnosti sú mimojazykové prostriedky, s ktorými si rečník pomáha mimika, gestikulácia, zrakový kontakt, intonácia, tempo reči, postoj...

VEREJNOSŤ – útvary rečníckeho štýlu sú väčšinou určené širokej verejnosti. Prednášajú sa na verejnosti, ale veľa z nich je aj súčasťou súkromných rodinných udalostí (príležitostný prejav). Majú teda oficiálnu, ale i neoficiálnu podobu. Preto využívajú prostriedky vhodné pre širokú verejnosť napr. známe termíny, kratšie vety, zaokrúhľujú čísla (ak napr. hovorí o počtoch), nepoužívajú presné dátumy...

Nevyužívajú:vulgarizmy, termíny, ktoré sú zrozumiteľné len úzkemu okruhu osôb...

SUGESTÍVNOSŤrečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča, snaží sa ho vťahovať do prejavu. Dosahuje to využitím prostriedkov z iných štýlov, napr. z umeleckého štýluvyužíva metaforu, metonymiu, epitetá, personifikáciu, opakovanie slov, viackrát oslovuje poslucháča... Z náučného štýlunázorné prvky (mapy, grafy, tabuľky...).administratívneho štýlufaktografiu.

Základnými funkciami rečníckych textov sú presviedčacia a propagačná funkcia, čo súvisí s úsilím rečníka ovplyvniť myslenie a konanie poslucháča, získať si ho, presvedčiť ho, ale aj poučiť ho

(prednáška, referát), a zabaviť ho, či vytvoriť intímnu atmosféru pri určitej príležitosti ( príležitostné prejavy).

ADRESNOSŤ – rečnícke prejavy majú kolektívneho adresáta, iba niektoré sú venované jednotlivcovi, napr. gratulačné prejavy na oslavách... Pri prejave by malo dôjsť k vytvoreniu vzájomného kontaktu medzi rečníkom a poslucháčom, na čo rečník využíva napr. oslovenie, očný kontakt, dialogizujúce gramatické kategórie (1. a 2. osoba), rečnícke otázky...

Autor sa často vedome zaraďuje do spoločenstva poslucháčov „My sme tu nato, aby sme...“.

NÁZORNOSŤ – využívajú ju najmä prednášky - grafy, mapy, portréty, výpočty, frazeologické jednotky, citáty, rôzne príklady, faktografické údaje,...

 

REČNÍCKY PREJAV je ústnym prejavom, ktorý má mať:

  1. kratší rozsah, zaujímavý obsah (autor využíva umelecké jazykové prostriedky) , aby udržal pozornosť poslucháčov
  2. prehľadnú kompozíciu a pôsobivú štylizáciu
  3. výhodou je používanie mimojazykových prostriedkov (intonácia, mimika, gestikulácia), prípadne možnosť doplniť svoj prejav diskusiou
  4. vysokú techniku prednesu

 

  1. REČNÍCKY ŠTÝL A JEHO ŽÁNRE

 

ŽÁNRE rečníckeho štýlu:

  1. AGITAČNÉ/ agitačno – propagačné :

POLITICKÁ reč - parlamentný prejav, prejav na zjazde strany, agitačný, napr. predvolebný prejav

SÚDNA reč - reč obhajoby, reč obžaloby

CIRKEVNÝ prejav – kázeň

  1. NÁUČNÉ:

PREDNÁŠKA - školská, osvetová

REFERÁT, KOREFERÁT- politický, vedecký, organizačný

REPLIKOVÉ PRÍSPEVKY / dialogizované útvary – diskusný, polemický a debatný príspevok

 

  1. PRÍLEŽITOSTNÉ:

SLÁVNOSTNÝ prejav - jubilejný, gratulačný, spomienkový

RÁMCOVÝ prejav - privítací, záverový, otvárací, pozdravný

INFORMAČNÝ prejav - konferenciersky, výstraha, rozkaz

!!!FÁZY (etapy) TVORENIA rečníckeho prejavu !!!

 

  1. Zhromažďovanie faktov
  2. Kompozícia
  3. Štylizácia
  4. Spôsob nacvičenia prednesu
  5. Prednesenie
  6. Zhromažďovanie faktov:
  1. niečo vysvetliť, objasniť 2. zapôsobiť a presvedčiť 3. zmobilizovať k činnosti
  2. pobaviť

2.a 3. Kompozícia a štylizácia prejavu:

Podľa funkcie prejavu môžeme vyčleniť 2 základné modely:

  1. Vysvetľujúci prejav – uveďte cieľ, prípadne i dôvod prejavu

- vyložte fakty

- vyvoďte z nich závery, zhodnoťte, či ste dosiahli cieľ prejavu

  1. Mobilizujúci prejav – poukážte na nejaký záporný jav

- ukážte, ako ho napraviť

- žiadajte poslucháčov o spoluprácu, aktívnu činnosť

Oba modely možno spájať. Prvý je vhodný pre odbornú prednášku, druhý pre politickú reč.

Milí hostia! Vážení prítomní! Vážené smútočné zhromaždenie!Milí spoluobčania, kolegyne, kolegovia! Vážená pani učiteľka, milí spolužiaci!........

Oslovujeme najskôr ženy alebo funkčne vyššie postavené osoby: Dámy a páni! Vážená pani riaditeľka, vážený profesorský zbor!

Súčasťou záveru politických i príležitostných rečí bývajú ZVOLANIA (ustálené frázy):  Príjemnú zábavu! Nech žije mier! Česť jeho pamiatke! Dovidenia o rok!

vytýčený vetný člen + dva zápory: Náš ľud, ten sa nikdy nezľakne nepriateľa. Nemožno nespomenúť jeho zásluhy.....Nikdy nezabudneme, čo pre nás urobil.....

4.a 5. Spôsob nácviku a prednesenia prejavu

SLÁVNOSTNÝ PREJAV (ÚVOD – JADRO – ZÁVER) – jehovorenou úvahou,má spoločné znaky aj s výkladom, ale úvahové prvky prevládajú. Jazyk ozvláštňujú metafory, prirovnania, opakovacie figúry, rečnícka otázka, zvolania, CITÁTY

  1. ÚVOD
  1. JADRO
  1. ZÁVER – záverečné pokyny
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/20182-recnicky-styl-znaky-fazy-tvorenia-prejavu/