REČNÍCKY štýl = je ! štýl verejného styku !
a zaraďujeme ho medzi ! subjektívno - objektívne štýly. !
RÉTORIKA čiže rečníctvo - je náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu, !
!!! o umení hovoriť logicky, zaujímavo, presvedčivo a pútavo !!!
Rečnícky štýl patrí medzi najstaršie funkčné jazykové štýly spolu s hovorovým štýlom. Jeho korene siahajú do staroveku
Rétorika vznikla v starovekom Grécku pred vyše 2000 rokmi ako dôsledok spoločenskej situácie – otrokárska demokracia. Každý slobodný občan (okrem otrokov) mal právo vystupovať na verejnom zhromaždení alebo na súde buď ako obhajca alebo žalobca.
Významnými teoretikmi a učiteľmi rečníctva boli filozofi - sofisti. K najznámejším rétorom patril Gorgias = napísal učebnicu rétoriky a rozpracoval rečnícke figúry.
Sokrates a jeho žiak Platón. Vypracoval metódu systematického vedenia rozhovoru – sokratovskú metódu.
Najväčší mysliteľ staroveku ARISTOTELES bol i najvýznamnejší teoretik rečníctva Jeho myšlienky z diel Rétorika a Poetika tvoria základ súčasnej rétoriky.
Najväčším z rímskych rečníkov bol Marcus Tullius Cicero. Vynikal súdnymi a politickými prejavmi
Vznik kresťanského náboženstva priniesol vznik náboženskej/kazateľskej rétoriky. Bola menej konkrétna, menej polemická a viac oslavná ako antická rétorika.
Vznik buržoáznej spoločnosti priniesol rozvoj politického rečníctva (Veľká francúzska buržoázna revolúcia – 18. stor.)
Za prvého veľkého slovenského rečníka považujeme Ľ. Štúra (Reči a state). Najznámejšia je jeho reč na uhorskom sneme, v ktorej žiadal zrušenie nevoľníctva.
V súčasnosti rétorika prežíva renesanciu
Súčasné chápanie rétoriky je dvojaké:
ÚSTNOSŤ (MONOLOGICKOSŤ) – rečnícke prejavy majú najčastejšie ústnu podobu, ale väčšina z nich je vopred pripravená v písomnej forme (prednáška, referát). Rečnícke prejavy sú väčšinou monologické, ale ak rečník zapojí do svojho prejavu adresáta (publikum) môže dochádzať k interakcii rečníka a poslucháča (diskusia, debata, otázky...). Dôležitou súčasťou rečníckeho prejavu na verejnosti sú mimojazykové prostriedky, s ktorými si rečník pomáha – mimika, gestikulácia, zrakový kontakt, intonácia, tempo reči, postoj...
VEREJNOSŤ – útvary rečníckeho štýlu sú väčšinou určené širokej verejnosti. Prednášajú sa na verejnosti, ale veľa z nich je aj súčasťou súkromných rodinných udalostí (príležitostný prejav). Majú teda oficiálnu, ale i neoficiálnu podobu. Preto využívajú prostriedky vhodné pre širokú verejnosť napr. známe termíny, kratšie vety, zaokrúhľujú čísla (ak napr. hovorí o počtoch), nepoužívajú presné dátumy...
Nevyužívajú:vulgarizmy, termíny, ktoré sú zrozumiteľné len úzkemu okruhu osôb...
SUGESTÍVNOSŤ – rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča, snaží sa ho vťahovať do prejavu. Dosahuje to využitím prostriedkov z iných štýlov, napr. z umeleckého štýluvyužíva metaforu, metonymiu, epitetá, personifikáciu, opakovanie slov, viackrát oslovuje poslucháča... Z náučného štýlunázorné prvky (mapy, grafy, tabuľky...). Z administratívneho štýlufaktografiu.
Základnými funkciami rečníckych textov sú presviedčacia a propagačná funkcia, čo súvisí s úsilím rečníka ovplyvniť myslenie a konanie poslucháča, získať si ho, presvedčiť ho, ale aj poučiť ho
(prednáška, referát), a zabaviť ho, či vytvoriť intímnu atmosféru pri určitej príležitosti ( príležitostné prejavy).
ADRESNOSŤ – rečnícke prejavy majú kolektívneho adresáta, iba niektoré sú venované jednotlivcovi, napr. gratulačné prejavy na oslavách... Pri prejave by malo dôjsť k vytvoreniu vzájomného kontaktu medzi rečníkom a poslucháčom, na čo rečník využíva napr. oslovenie, očný kontakt, dialogizujúce gramatické kategórie (1. a 2. osoba), rečnícke otázky...
Autor sa často vedome zaraďuje do spoločenstva poslucháčov – „My sme tu nato, aby sme...“.
NÁZORNOSŤ – využívajú ju najmä prednášky - grafy, mapy, portréty, výpočty, frazeologické jednotky, citáty, rôzne príklady, faktografické údaje,...
REČNÍCKY PREJAV je ústnym prejavom, ktorý má mať:
ŽÁNRE rečníckeho štýlu:
POLITICKÁ reč - parlamentný prejav, prejav na zjazde strany, agitačný, napr. predvolebný prejav
SÚDNA reč - reč obhajoby, reč obžaloby
CIRKEVNÝ prejav – kázeň
PREDNÁŠKA - školská, osvetová
REFERÁT, KOREFERÁT- politický, vedecký, organizačný
REPLIKOVÉ PRÍSPEVKY / dialogizované útvary – diskusný, polemický a debatný príspevok
SLÁVNOSTNÝ prejav - jubilejný, gratulačný, spomienkový
RÁMCOVÝ prejav - privítací, záverový, otvárací, pozdravný
INFORMAČNÝ prejav - konferenciersky, výstraha, rozkaz
!!!FÁZY (etapy) TVORENIA rečníckeho prejavu !!!
2.a 3. Kompozícia a štylizácia prejavu:
Podľa funkcie prejavu môžeme vyčleniť 2 základné modely:
- vyložte fakty
- vyvoďte z nich závery, zhodnoťte, či ste dosiahli cieľ prejavu
- ukážte, ako ho napraviť
- žiadajte poslucháčov o spoluprácu, aktívnu činnosť
Oba modely možno spájať. Prvý je vhodný pre odbornú prednášku, druhý pre politickú reč.
Milí hostia! Vážení prítomní! Vážené smútočné zhromaždenie!Milí spoluobčania, kolegyne, kolegovia! Vážená pani učiteľka, milí spolužiaci!........
Oslovujeme najskôr ženy alebo funkčne vyššie postavené osoby: Dámy a páni! Vážená pani riaditeľka, vážený profesorský zbor!
Súčasťou záveru politických i príležitostných rečí bývajú ZVOLANIA (ustálené frázy): Príjemnú zábavu! Nech žije mier! Česť jeho pamiatke! Dovidenia o rok!
vytýčený vetný člen + dva zápory: Náš ľud, ten sa nikdy nezľakne nepriateľa. Nemožno nespomenúť jeho zásluhy.....Nikdy nezabudneme, čo pre nás urobil.....
4.a 5. Spôsob nácviku a prednesenia prejavu
SLÁVNOSTNÝ PREJAV (ÚVOD – JADRO – ZÁVER) – jehovorenou úvahou,má spoločné znaky aj s výkladom, ale úvahové prvky prevládajú. Jazyk ozvláštňujú metafory, prirovnania, opakovacie figúry, rečnícka otázka, zvolania, CITÁTY