Delenie slovnej zásoby z hľadiska spisovnosti

Delenie slovnej zásoby z hľadiska SPISOVNOSTI

Salinger v románe Kto chytá v žite dosiahol atmosféru autentického študentského prostredia vďaka mládežníckemu a študentskému slangu. V ukážke nájdeš slangové slová: blbo, kecy, psina, štígro,frky, profák

Členenie štylisticky príznakových slov podľa spisovnosti:

• SPISOVNÉ slová :patria do slovnej zásoby spisovného jazyka a sú kodifikované v normatívnych príručkách. Väčšina z nich sa môže použiť vo všetkých typoch textov : odborné (odborné slová),básnické (luna, junák, niva) hovorové (finta, mindrák)
• NESPISOVNÉ slová : sú slová, ktorých použitie je obmedzené len na veľmi úzky okruh textov (napr. súkromný rozhovor, zvada, slangový prejav)

Medzi nespisovné slová zaraďujeme:

1. nárečové slová (dialektizmy) – napr. švábka, bandurky, kalap.....
2. slangové slová – nespisovné slová, ktoré vznikajú často deformáciou známych slov, používa ich istá spoločenská alebo záujmová skupina, ide o osobité, neštandardné vyjadrovanie sa. Rozlišujeme napr. mládežnícky, študentský, vojenský slang, napr. fáro, dostať zaracha, kilo, seknúť s niečím
3. profesionalizmy – nespisovné slová, ktoré používa istá profesia, slúžia na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa, veľa z nich vzniklo univerbizáciou, mnohé z nich sa postupne včleňujú do spisovnej slovnej zásoby (stavbár, slovenčinár), napr. operačná sála – operačka, zubné lekárstvo – zubárina
4. argot –tajná šifrovaná reč, v ktorej sa známe slová používajú v kontexte, ktorému nezasvätený človek nerozumie, používajú ho rôzne asociálne skupiny ľudí ( zlodeji, narkomani, mafiáni, väzni), napr. mariška, marijánka – marihuana, blcha – stopa po injekčnej, striekačke televízor – dorozumievanie sa z okna do okna vo väznici

!!! SLANG – je súbor jazykových prostriedkov, ktorý sa vytvára na základe komunikačných potrieb istej viac či menej vyhranenej spoločenskej skupiny. !!!

• je prostriedkom na rozpoznanie skupiny a zároveň na jej odlíšenie od iných skupín
• poznáme: žiacky, študentský, mládežnícky, športový, vojenský

napr. anglina, psycha, profka - študentský lapiduch, buzerplac – vojenský

• ak sa slangový výraz začne pociťovať ako fádny, vytvára sa nový slangizmus, napr. rodičovské – rodičko, diplomová práca – diplomovka
• nie všetky slangy predstavujú homogénne celky, napr. študentský alebo mládežníckyje nesúrodý, pretože aj skupina študentov a mládeže je rôznorodá, čo sa prejavuje vo veľkej variantnosti slangových slov, napr. človek, ktorý sa veľa učí – bifľoš, kocka
• niektoré slangové výrazy sú zrozumiteľné prakticky všetkým študentom, iné sú príznačné len pre obmedzený počet študentov
• príčinou variantnosti je snaha o originálnosť, novosť

Najčastejšie postupy tvorenia slangizmov:

1. slovotvorba:pokecať si – pokec
2. skracovanie:bezvadný – bezva
3. slovotvorba + skracovanie ( + rôzne deformácie):kamarát – kamoš
4. sémantické tvorenie:tlačenka
5. preberanie z cudzích slov/jazykov: kvér

Jerome David Salinger - Kto chytá v žite (úryvok)

Ukážka zachytáva stretnutie Holdena so starým profesorom dejepisu Spencerom v jeho byte. Spencer mal Holdena rád. Robil si výčitky kvôli tomu, že ho nechal prepadnúť, snažil sa mu poradiť a poučiť ho, čo Holden považoval len za mentorovanie

Autor použitím mládežníckeho a študentského slangudosiahol atmosféru autentického študentského prostredia + vulgarizmy (debil), Holdenova reč je živá, hovorová, plná slangových výrazov a vulgarizmov

Teda musel sa fakt blbo cítiť, že ma nechal prepadnúť, to bolo vidieť. Tak som ho začal nalievať. Povedal som mu, že som debil a samé také kecy. Povedal som mu, že na jeho mieste by som bol urobil presne to isté, a že väčšina ľudí nemá potuchy, čo je to za otročina byť učiteľom. Takéto a podobné šplechy. Staré triky.

Ale najväčšia psina bola, že zatiaľ čo som doň pumpoval všetky tie kecy, myslel som na niečo celkom iné. Bývam v New Yorku, a tak som myslel na to jazierko v Central Parku. Rozmýšľal som, či bude zamrznuté, až prídem domov, a ak bude, čo sa stane s kačicami.

Ale ja mám zato štigro. Totiž že mi nerobilo ťažkosti hustiť do starého Spencera všetky tie otrepané frky a pritom normálne myslieť na kačice. To je psina. Človek si nemusí veľmi namáhať mozgové závity, keď sa rozpráva s profákom.