Jazyková kultúra a rozdiely medzi materinský

JAZYKOVÁ KULTÚRA a rozdiely medzi materinským, cieľovým a cudzím jazykom

Termín jazyková kultúra má viacero významov:

1. Celkový stav spisovného jazyka – jazyk má byť kultivovaný, vyspelý a flexibilný, aby dokázal plniť požiadavky, ktoré na jazyk kladie spoločnosť a používatelia (napr. či jazyk poskytuje možnosť výberu zo synonymických radov, možnosť primerane sa vyjadriť pomocou odborného termínu či citovo zafarbeného slova, či je jazyk schopný reagovať na meniacu sa skutočnosť – preberanie a tvorenie nových slov a spojení...)
2. Úroveň jazykového prejavu každého jednotlivca spoločnosti –kultivovanosť znamená jazykovú primeranosť vzhľadom na komunikačnú situáciu. K zvyšovaniu jazykovej kultúry môže prispieť aj jazyková osveta a popularizácia poznatkov o jazyku (vydávanie slovníkov, časopisov a iných knižných publikácii o jazyku)
3. Cieľavedomá činnosť používateľa jazyka, zveľaďovanie (kultivovanie) spisovného jazyka a spisovných jazykových prejavov – stav jazykovej kultúry vyžaduje aktívny záujem používateľov o kultivovanie jazyka (zvyšovanie úrovne verejných jazykových prejavov – médiá, politika, administratíva...). Dôležité je dodržiavanie spisovnej normy a vhodné používanie jazykových prostriedkov.

MATERINSKÝ jazyk - je jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí v rodine. Je to jazyk, ku ktorému má najbližší vzťah, s ktorým sa stotožňuje.

CIEĽOVÝ jazyk - je oficiálny jazyk určitého štátu, ktorý sa učí príslušník národnostnej menšiny daného štátu. Napríklad pre príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich na Slovensku je materinským jazykom maďarčina, ale cieľovým jazykom slovenčina.

CUDZÍ jazyk - je jazyk iného štátu, kde nežijeme, ale tento jazyk chceme ovládať. Má sa učiť na pozadí materinského jazyka, pretože kto dobre ovláda zákonitosti materinského jazyka, lepšie pochopí tie v cudzom jazyku.