Rétorika – znaky a žánre

Rétorika – znaky a žánre

REČNÍCKY ŠTÝL

Rečnícky štýl patrí medzi najstaršie funkčné jazykové štýly (spolu s hovorovým štýlom). Jeho korene siahajú až do starovekého Grécka a Ríma. Grécky filozof Aristoteles dokonca vytvoril prvú ucelenú teóriu rečníctva, ktorú vysvetlil vo svojej svetoznámej knihe Rétorika. Dodnes sa náuka o rečníctve nazýva rétorika.

Rečnícke texty (prejavy) môžeme vo všeobecnosti charakterizovať dvojpólovo (v dvoch formách), napr. ústne prejavy – písomné prejavy, oficiálne prejavy – neoficiálne prejavy.

Rečnícke prejavy majú najčastejšie ústnu podobu, ale väčšina z nich je vopred pripravená v písomnej forme (prednáška, referát, atď.). Prednášajú sa hlavne na verejnosti (rečnícky štýl je štýl verejného styku), ale veľa z nich je súčasťou súkromných rodinných udalostí (príležitostný prejav).

Pri tvorbe rečníckych prejavov sa približne v rovnakej miere uplatňujú subjektívne a objektívne štýlotvorné činitele, z čoho vyplýva ich subjektívno-objektívny charakter. Rečnícke texty sú väčšinou monologické, ale ak rečník zapojí do svojho prejavu adresáta (publikum), môže vzniknúť dialóg medzi ním a publikom.

Základnými funkciami rečníckych textov sú presviedčacia a propagačná funkcia.

VÝRAZOVÉ PROSTRIEDKY

Rečnícke prejavy využívajú homonymá (napr. roh: 1.zvieraťa, 2.budovy, 3.hudobný nástroj), synonymá (napr. vyhrávať: víťaziť; pole – roľa), všetky druhy obrazných pomenovaní (napr. vôňa mihalníc, černejší v černi noci, smädná dúha), antonymá (napr. príchody – odchody, živý – mŕtvy, plusy – mínusy), ktoré vytvárajú kontrast. Kontrast zdôrazňuje myšlienky a nabáda poslucháča, aby sa zamyslel.

K základným prostriedkom rečníckeho štýlu patrí hromadenie, opakovanie výrazov. V rečníckom štýle sa na opakovanie výrazu využívajú rečnícke figúry, ktorú sú na ňom založené, napr.:

Anafora – opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich viet, napr. My s láskou prijímame vaše priateľstvo, váš cit, vašu oddanosť.

Epanastrofa - opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na konci jednej vety a na začiatku druhej vety, napr. Záleží nám na vašom šťastí.Na šťastí, ktoré bude sprevádzať vašu lásku.

V syntaktickej rovine sa v rečníckom štýle najviac využíva rečnícka otázka a rečnícka odpoveď, napr. Treba toto všetko ešte dôraznejšie podčiarkovať? Treba, pretože aj zrejmé pravdy niektorí ľudia nechcú počuť.

Niektoré žánre rečníckeho štýlu

DISKUSNÝ PRÍSPEVOK

/na schôdzach, poradách, v triede atď. /

1. Oslovenie toho, komu je diskusný príspevok adresovaný /najskôr ženy, potom mužov/.

 /odsek/ Milé spolužiačky, milí spolužiaci, /Pozor na pravopis nominatív množného čísla/.

Dovoľte, aby som vyslovil/a/ svoj názor na problematiku ...

1. Potom poďakovanie za predchádzajúci diskusný príspevok predrečníka /fiktívneho/ - môžete s ním v niečom súhlasiť, v niečom mu oponovať.

/odsek/

1. V priebehu príspevku sa opakovane prihovárate poslucháčom, aby ste udržali ich pozornosť, ale pôvodné oslovenie obmieňate :

 /odsek/ Dievčatá a chlapci, ...

Kamarátky a kamaráti, ...

Milí priatelia, ...,

Vážení prítomní, ... /Pozor na pravopis – nominatív množného čísla/.

1. V diskusnom príspevku argumentujete, vysvetľujete, presviedčate /podobne ako v úvahe/ pomocou zvolaní, rečníckych otázok, môžete prejaviť emócie, aby ste zapôsobili na poslucháčov.

1. Poďakovanie za pozornosť.

/odsek/ Ďakujem za pozornosť.

SLÁVNOSTNÝ PREJAV  : oslovenie, úvod, jadro, záver

Oslovenie : Vážení prítomní !

Milé dámy, vážení páni ! / najprv treba osloviť ženy, potom mužov/

Drahí naši mladomanželia !

Úvod – treba presne pomenovať danú udalosť : Dovoľte, aby som Vás privítal na dnešnej stužkovej slávnosti IV. E triedy.

Jadro – analýza skutočností súvisiacich s danou slávnostnou príležitosťou, napr. : Počas štyroch rokov, ktoré sme strávili na našej škole ...

Záver : Poďakovanie rodičom, učiteľom za ich prácu, prianie príjemného večera a dobrej zábavy.

POZOR : využívať pestrosť jazyka, synonymá, používať okrem oznamovacích viet aj vety zvolacie, rečnícke otázky, nedokončené výpovede, striedať subjektívny postoj s objektívnym.