Morfológia (tvaroslovie), podstatné mená

MORFOLÓGIA (TVAROSLOVIE)

Tvarová (morfologická) rovina jazyka je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa stvárňujú slová a výpovede.

Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá gramatickými tvarmi, slovnými druhmi, gramatickými kategóriami a tvarotvornými postupmi, sa nazýva morfológia (tvaroslovie).

Gramatický tvar

Gramatickým tvarom je každá konkrétna podoba nejakého slova, ktoré má svoj lexikálny význam (tým sa zaoberá lexikológia) a gramatický význam (ktorý skúma morfológia).

Súbor všetkých tvarov jedného slova nazývame paradigma.

Morféma

Morféma je najmenšia časť tvaru (alebo slova) vydelená významom, resp. funkciou. Je to taká časť slova, ktorá je nositeľom nejakého významu (lexikálneho/gramatického). Morféma pridáva slovu nejaký nový význam.

Každý gramatický tvar má:

1. lexikálnu časť (nositeľ lexikálneho významu), ktorú nazývame tvarotvorný základ,
2. gramatickú časť (nositeľ gramatického významu), ktorú nazývame tvarotvorný formant (tvarotvorná prípona, predpona, prípadne aj obe súčasne).

V slovenčine máme tieto druhy morfém:

1. Gramatické morfémy sú všetky skloňovacie a časovacie prípony, napr. –a, -e, -i, -ovi, -ou, -om, -iam, -iach, -ého, -ému, -ých, -ými, -m, -š, -me, -te, -ú...

(píšem, chlapov, píšte..)

• Nulová morféma je druh gramatickej morfémy, ktorá má v slovnom tvare nejaký gramatický význam alebo plní nejakú funkciu, no nevyjadruje sa nijakým zvukom (grafémou).

1. Koreňová morféma je základná, je to významové jadro slov – jeho koreň. Sú to najstaršie časti slov (dom-ček, stav-ať), ktoré sú spoločné aj pre skupinu príbuzných slov (dom-ček, dom-ovník, dom-ácnosť).

1. Odvodzovacia morféma sa nachádza v odvodených slovách, buď pred koreňovou morfémou, alebo na pravej strane medzi koreňovou a gramatickou morfémou

(na-píšem, uči-teľ).

1. Tematická morféma sa nachádza v slovesách (v slovách, ktoré obsahujú slovesný tvar). Nachádza sa medzi koreňovou slovesnou morfémou a gramatickými (odvodzovacími) morfémami: -a, -á-/-aj-, -ie-/-ej-, -i- (napr. pracovať, rozumieť, učiteľ).
2. Modifikačná morféma upravuje význam, najmä trvanie slovesného deja, zdôrazňuje obsah prídavných mien a zámen: -ov-, -iev-, -áv-, -š-, -že, -si, -koľvek (napr. pociťovať, chodievať, sedávať, drahší, kdekoľvek)

1. Spájacia morféma sa v slove pociťuje len ako spájací prvok, spája dve iné morfémy (vodovod).

1. Tvarová morféma slúži na tvorenie slovesných tvarov, napr. počuť, urobený. Tvoria sa ňou neurčitky (kresliť), minulý čas (kreslil) a prechodníky (kresliac).

1. Rozštiepená morféma sa vyjadruje viacerými prvkami súčasne, napr. morféma + pomocné slová.

1. Prázdna morféma sa v slovnom tvare zreteľne odčleňuje, ale nemá žiadnu funkciu, napr. pri zvratných slovesách smiať sa, stať sa, ozývať sa; na rozdiel od umývať sa, kde sa je zámeno.

Slovné druhy

Slovné druhy sú lexikálno-gramatické triedy slov, ktoré majú spoločné isté významové a gramatické vlastnosti.

Podstatné mená pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje a stavy. Vo vete najčastejšie plnia funkciu podmetu alebo predmetu.

Prídavné mená vyjadrujú vlastnosti podstatných mien alebo spresňujú či inak vymedzujú ich význam. Vo vete plnia najčastejšie funkciu zhodného prívlastku, môžu byť doplnkom či mennou časťou prísudku.

Zámená zastupujú podstatné mená, prídavné mená, číslovky či príslovky na ne odkazujú. Vo vete môžu byť tými vetnými členmi, ako sú slová, ktoré zastupujú.

Číslovky pomenúvajú počet (množstvo) a poradie osôb, zvierat, vecí, dejov, vlastností, ale aj počet vôbec. Vo vete najčastejšie plnia funkciu zhodného prívlastku.

Slovesá pomenúvajú alebo vyjadrujú dej alebo stav osôb, zvierat ap. Vo vete sú najčastejšie prísudkom.

Príslovky vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti slovesného deja, prídavných mien alebo iných prísloviek. Poznáme príslovky miesta, času, spôsobu a príčiny.

Predložky vyjadrujú predmetové, príslovkové a prívlastkové vzťahy.

Spojky sú slová, ktorými spájajú vetné členy vo vete alebo vety v súvetí.

Častice sú slová, ktorými hovoriaci nadväzuje na známy text alebo situáciu, pričom vyjadruje postoj k tomu, o čom hovorí.

Citoslovcia sú slová, ktoré vyjadrujú city, vôľu alebo napodobňujú zvuky.

PODSTATNÉ MENÁ

Podstatné mená (substantíva) pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje a stavy. Vo vete najčastejšie plnia funkciu podmetu alebo predmetu.

Sú plnovýznamový, ohybný slovný druh, majú vetnočlenskú platnosť.

Poznáme konkrétne a abstraktné (žena, nádej), všeobecné a vlastné (dom, Peter).

Ďalšie delenie:

1. hromadné – majú gramatický tvar jednotného čísla, ale pomenúvajú viac vecí toho istého druhu (napr. lístie, riad, mládež),
2. látkové - majú gramatický tvar jednotného čísla, ale označujú látku bez ohľadu na jej množstvo (napr. zrnko piesku, liter oleja, kúsok zlata),
3. pomnožné – majú len gramatické tvary množného čísla, hoci pomenúvajú iba jednu vec (napr. nožnice, nohavice, pľúca).

Základné gramatické kategórie sú:

• rod (mužský – životné/neživotné, ženský a stredný),
• číslo (singulár – jednotné číslo, plurál – množné číslo),
• pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál) + vedieť, ako sa pýtame

Vzor nie je gramatická kategória, slúži len ako pomoc pri skloňovaní (zopakovať vzory).

Samostatné vzory sú pán, pani, gazdiná, kuli. Slovo pani neskloňujeme (pani učiteľke), ale ak sa uvádza samostatne, tak skloňujeme (tej panej dáme nový lístok, tú paniu som už niekde videl).

V slove pán, ak stojí samostatne, v D a L má tvar pánovi (Kráčam k tam tomu pánovi). Ak pri ňom uvádzame meno, má tvar pánu (pánu učiteľovi z lásky). Pri uvedení mena sú oba tvary správne (napr. zanesiem USB kľúč pánu/pánovi Lukáčovi).