Pravopis slovenského jazyka, písanie interpunkcie

Pravopis slovenského jazyka

ZÁKLADNÉ PRAVOPISNÉ JAVY

Vybrané slová po B (by, aby, byľ, bystrý, Bystrica, Bytča, byť /existovať/, nábytok, bývať, byt, bydlisko, príbytok, dobytok, kobyla, obyčaj, býk, bylina, bydlo /bývanie/, dobyť /zmocniť sa/, odbyt, byvol, bytosť, bývalý, úbytok, prebytok, zbytočný)

Vybrané slová po M (my, mykať sa, mýliť sa, myslieť, myšlienka, myseľ, umývať sa, mydlo, myš, šmýkať sa, hmyz, žmýkať, priemysel, Myjava, mýto, mys, zamykať, pomykov, hmýriť sa, šmyk, priesmyk, omyl, zmysel, pomyje)

Vybrané slová po P (pýcha, pýtať sa, pýr, kopyto, prepych, pysk /papuľa/, pykať, pýšiť sa, pytliak, dopyt, zapýriť sa, pyré, pyžamo, pytač)

Vybrané slová po R (ryba, rýchly, ryť, rýpať, hrýzť, kryť, skryť, koryto, korytnačka, strýc, ryčať, ryža, bryndza, rys, rysovať, Korytnica, rýdzi, rýdzik, brýzgať, rytier, trýzniť, rým, ryha, kryha, poryv, úryvok, Torysa, ryšavý, prýštiť, trysk, kryštál, rýľ, rytmus)

Vybrané slová po S (syn, syr, sýty, sypať, syseľ, syčať, sýkorka, sychravý, vysychať, osýpky, sypký, sykať)

Vybrané slová po V (vysoký, zvyk, vy, vykať, výr /sova/, výskať, vyť /vlk vyje/, vy /predpona/, vyžla, vydra, vyhňa, výsosť, zvyšok, výskyt, výživa, výťah, vyučovanie, výpočet, výraz, vyrážka, výskum, výstava)

Vybrané slová po Z (jazyk, nazývať sa, ozývať, prezývať, vyzývať, pozývať, vzývať)

PRAVOPIS NIEKTORÝCH SLOV

• bydlo – obydlie bydlo – tyč v kuríne alebo pre vtákov
• výr – druhy sovy vír – krútňava (vodný, vzdušný, prachový)
• vyť – zavýjať, vydávať ťahavý zvuk viť – veniec, zavinúť dieťa
• kryštál – nerast, kryštálový cukor krištáľ – brúsené alebo číre sklo
• dobyť – ovládnuť mocou dobiť – dať do chodu batériu, veľmi zbiť

VEĽKÉ PÍSMENÁ

Názvy ulíc, námestí, parkov, mostov, sadov, novín, časopisov : Ulica odbojárov, Námestie odbojárov, Čertov vrch, Sad Janka Kráľa (druhé slovo je v genitíve, prvé je s veľkým písmenom). Ďalej mená a priezviská (Tomáš Mrkvička), pomenovania príslušníkov národov (Eskimák, Slovan, Rus), pomenovania obyvateľov (Slovák, Rakúšan, Belgičan), prívlastky v menách historických osobností (Peter Veľký, Duch Svätý, Ivan Hrozný), oslovenia v listoch (Ti, Vám).

Všimnime si: Mesiac – mesiac, Slnko – slnko, Zem – zem, Kubo – kubo, Lazár – lazár, Arab – arab...

PÍSANIE ČIARKY

• Citoslovcia: Beda, horí! Ach, tá láska! Hm, to je ale teplo!

• Pozdravy: Dobrý deň, Adam! Čau, Eva! Ahoj, Karol!

• Oslovenia: Jano, poď domov! Poď, Jano, domov! Chúďa moje, aké si bledé.

• Hodnotiace častice

a konštrukcie: Pravda, nie všetci ľudia sú bohatí. Nie všetci ľudia sú, prav-

da, bohatí. To isté aj častice chvalabohu, žiaľ, samozrejme,

bohužiaľ. Logicky vzaté, Peter neprišiel právom.

• Pred urč. slovami: , resp., čiže, rodená, eventuálne, prípadne.

• Pri vymenúvaní, pred

spojkou ako: U nás rastú ihličnaté stromy, ako smrek, jedľa, borovica....

• V súvetiach, pred

spojkou ako: Je tu lepšie, ako som čakal. Urobil tak, ako ona povedala.

• POZOR! Ak nejde o súvetie, pred spojkou ako čiarku nedávame!!! Napr. bola pekná ako obrázok. Je tu lepšie ako

• Spojky: že, keď, keby, ale, preto, pretože, lebo, veďje vždy čiarka

• Prístavok: Alena, lekárka, odišla domov.

• Alebo – alebo, či – či: Alebo prídete na písomku, alebo Vás viac nepoznám! Či prí-

dete, či neprídete...

• Spojkové výrazy: a preto, a tak, a teda, a predsa, a jednako, a pritom, a to.

• Vytýčený vetný člen: Alena, tá je ale smutná! Ivan, ten má pekný úsmev!

INTERPUNKCIA

1. (.) Bodka

- na konci oznamovacej vety, želacej, rozkazovacej s rázom prosby, žiadosti..

- za skratkou: a pod.

- za číslicami na začiatku odsekov: 1.1

- za číslicami vo funkcii radových čísloviek: 1. máj

- znamienko násobenia: 6.6

1. (?) Otáznik

- na konci opytovacieho výrazu, opytovacích viet: Ktorý? Kedy pricestujete?

- za zvolaco-opytovacími vetami - ?!: Čo som to za človeka?!

- za rečníckymi a básnickými otázkami

1. (!) Výkričník

- na konci rozkazovacích, zvolacích a želacích viet: Spomaľte! Fajčiť prísne zakázané!

1. (;) Bodkočiarka

- oddelenie väčších celkov v súvetiach

1. (:)Dvojbodka

- za vetou alebo výrazom, ktorými sa uvádza priama reč

1. („“) Úvodzovky

- priama reč: „Neviem, si to prestaviť,“ precedil medzi zuby strýko. „

- doslovný citát: Autor konštatuje: “Každý chce dlho žiť, ale nikto nechce byť starý.

 slovo alebo skupinu slov: Jeho „seriózny“ prístup ma nepríjemne prekvapil.

1. (–) Pomlčkasa používa na oddelenie slov a viet, vymedzuje sa medzerami

- namiesto sponového slovesa: Mladosť – pochabosť.

- oddelenie vsuvky (aj čiarkou): Tá – okrem iných povinností – stanovuje aj podmienky.

- oddelenie priamej reči v samostatnom odseku: - Prídeš?

- Prídem.

- za výrazom, ktorý sa bližšie vysvetľuje: Všetko bolo vybavené – letenky, hotel, doprava, strava.

- naznačenie rozpätia : január-marec, trať Praha-Košice

1. (-) Spojovníksa používa na vyjadrenie zlučovacieho vzťahu pri zložených slovách, vlastných menách, neoddeľuje sa medzerami

- zložené vlastné mená, zemepisné názvy: Gregor-Tajovský, Česko-Slovensko

- spojenia s bližším určením: Košice-vidiek

- dvojčlenné spojenia vyjadrujúce rozličné významy: viac-menej, zubami-nechtami

- pripojenie prípony k skratkám a značkám: SMS-ka, TANAP-u, CD-čko

- spájanie symbolov a slov: A-vitamín, Rh-faktor

- cudzie vlastné mená: Saint-Exupéry, Jang-c´-ťiang

1. (...) Tri bodky

- nedokončená výpoveď: Predpokladám, že...

1. (´) Apostrof

- znak vynechania hlásky (najmä v poézii): ktos´(ktosi), kedys´(kedysi) /Hviezdoslav/

1. (/) Lomka

- označenie dvojice protikladných významov: dynamika/stabilita

- označenie školského roka: 2013/2014

• Diakritické znamienka,diakritika

´ – dĺžeň (ostrý prízvuk): á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ,

ˇ – mäkčeň: č, ď, ľ, ň, š, ť, ž,

¨ – dve bodky: ä,

ˆ – vokáň (cirkumflex): ô