Lexikológia, slovná zásoba

LEXIKOLÓGIA

Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním slovnej zásoby súčasného jazyka, sa nazýva lexikológia.

Slovná zásoba jazyka (lexika) je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti (reálnej, napr. cesta, kôň, pero; alebo neskutočnej, napr. priateľstvo, láska).

Slovo je univerzálna jednotka jazyka, lebo vystupuje vo všetkých plánoch jazykového systému. Je to ustálený sled hlások, ktorý má svoj lexikálny a gramatický význam.

ČLENIE SLOVNEJ ZÁSOBY PODĽA VÝZNAMU, FORMY, POČTU SLOV

Synonymá sú rovnoznačné slová, ktoré majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam, napr. utekať – bežať, osoba – jednotlivec – jedinec.

Synonymá tvoria tzv. synonymické rady (skladajú sa z viac ako dvoch synoným), napr.:

• rojčivý – snivý – blúznivý – romantický,
• náhľad – názor – mienka – presvedčenie – úsudok – zmýšľanie – stanovisko,
• fňukať – plakať – nariekať,
• usnúť – zomrieť – skapať.

Antonymá (opozitá) sú protikladné slová, sú to dvojice (niekedy aj trojice slov) s opačným významom, napr. kupovať – predávať, príchod – odchod, starý – mladý/nový, teplý – chladný/studený.

Homonymá sú rovnozvučné slová, napr.: matka = rodička, druh skrutky. Ich rovnaká zvuková podoba vznikla náhodne, bez akejkoľvek vnútornej alebo vonkajšej súvislosti, napr.:

• hlava - ľudská, kapustná, hlava štátu, rodiny,
• koruna - stromu, kráľovská, platidlo,
• úhor – neobrábaná pôda, ryba.

Ustálené slovné spojene pomenúva jeden lexikálny význam ako celok, nedá sa rozdeliť, dokonca z neho nemôžeme ľubovoľné slovo vynechať bez straty lexikálneho významu, napr.:

• kurie oko,
• dusičnan sodný,
• hádzať hrach na stenu.

Združené pomenovania sú ustálené slovné spojenia, ktoré nemajú expresívny charakter. Väčšina združených pomenovaní plní v jazyku funkciu termínov, napr.:

• šijací stroj,
• bezpečnostný technik,
• štátny úradník,
• konať dobro.

DYNAMIKA SLOVNEJ ZÁSOBY

Jadro slovnej zásoby sa najmenej podraďuje zmenám. Je stále a vyvíja sa veľmi pomaly.

Na okraji slovnej zásoby sú zastarané slová (archaizmy a historizmy).

Archaizmy sú slová, ktoré nepoužívame, pretože v procese vývinu jazyka ich nahradili novšie slová , napr. sklep – obchod.

Historizmy sú slová, ktoré pomenúvali predmety, ktoré dnes neexistujú, napr. dereš – trestanecká lavica, grifeľ – nástroj na písanie.

Neologizmy sú slová, ktoré označujú nové predmety a javy skutočnosti, sú odrazom vývoja spoločnosti, napr. web, e-mail, rádio, mikrobus, televízor, mobil...

Slangové slová sú nespisovné slová, ktoré vznikajú často deformáciou známych slov, používa ich istá spoločenská alebo záujmová skupina, ide o osobitné a neštandardné vyjadrovanie sa. Poznáme mládežnícky, študentský, vojenský slang..., napr.:

• fáro – auto,
• dostať zaracha – niečo mať zakázané,
• seknúť s niečím – nechať to tak.

SLOVNÍKY

Slovník predstavuje súhrnné spracovanie a obyčajne abecedné usporiadanie slovnej zásoby alebo informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke. Náuka o slovníkoch sa nazýva lexikografia.

Poznáme dva základné typy slovníkov:

1. Encyklopedické slovníky, v ktorých sa v skratke hovorí o veciach, zvieratách, ľuďoch, vlastnostiach, o rozličných prírodných a spoločenských úkazoch. Jednotlivé heslá (heslo - slovo, pri ktorom sú príslušné údaje o ňom) sú usporiadané abecedne, napr. Filozofický slovník, Encyklopédia Slovenska, atď.

1. Jazykové slovníky, ktoré rozdeľujeme na:
2. Výkladové slovníky – nájdeme v nich odborný opis slovnej zásoby jazyka.
3. Pravopisné slovníky – zachytávajú pravopisnú podobu slov daného jazyka (Pravidlá slovenského pravopisu). Je to základná kodifikačná príručka pravopisu.
4. Synonymické slovníky – uvádzajú čo najúplnejší počet synonymických výrazov k jednému heslu (Synonymický slovník slovenčiny, Malý synonymický slovník).
5. Frazeologické slovníky - obsahujú frazeologické jednotky a výklad ich významu (Malý frazeologický slovník).
6. Terminologické slovníky - obsahujú odborné výrazy z rozličných vedeckých disciplín a výklad ich vecného významu (Slovník jazykovedných termínov).
7. Slovníky cudzích slov – ich veľkú časť tvoria termíny a výklad ich vecného významu (Slovník cudzích slov, Krátky slovník cudzích slov).
8. Slovníky správnej výslovnosti – vysvetľujú, ako sa slová vyslovujú (Pravidlá slovenskej výslovnosti).
9. Prekladové jazykové slovníky – sú zvyčajne dvojjazyčné, ale bývajú aj viacjazyčné (nemecko-slovenský, slovensko-anglický, slovensko-ruský).
10. Etymologický slovník – vysvetľuje pôvod a vývin jednotlivých slov, napr. slová tvor – útvar – potvora vznikli z toho istého základu.
11. Paronymický slovník – obsahuje slová z formálnej stránky veľmi blízke, ale odlišujúce sa svojím významom, napr. pred – vred, oba – obal – obar – obor ap.
12. Frekvenčný slovník – informuje nás, ako často sa slová v reči opakujú. Slová sú usporiadané podľa frekventovanosti (prvé miesta : a, byť, v, na, sa, ten, on, že...)
13. Retrográdny slovník – má slová usporiadané podľa abecedy, ale od konca. „Retrográdny“ – odzadu kráčajúci. Používa sa napr. pri skúmaní zloženia slov:

• čadič
• riadič
• ladič
• hladič
• chladič
• sladič
• sadič
• cedič
• dedič
• spoludedič

1. Morfematický slovník – skúma morfematickú štruktúru jednotlivých slov.

Ďalšie slovníky, ktoré poznáme:

1. Slovníky skratiek
2. Slovníky vlastných mien
3. Slovníky slangových slov
4. Slovníky prísloví a porekadiel
5. Obrázkové slovníky