Fonetika a fonológia, Prozodické vlastnosti jazyka

FONETIKA A FONOLÓGIA

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA

Zvuková rovina jazyka je vnútorne usporiadaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa vytvára zvuková podoba hlások.

Jazykovedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú zvukovou stavbou jazyka sa nazývajú fonetika a fonológia. Základnou jednotkou fonetiky je hláska. Základnou jednotkou fonológie je fonéma.

HLÁSKA

Hláska je najmenšia zvuková jednotka. Je to rečovými orgánmi utvorený a vyslovený zvuk ustáleného znenia. Hláska je konkrétnou realizáciou fonémy.

Fonetika skúma:

• ako sa hlásky tvoria (artikulujú),
• ako ich počujeme,
• ako sa správajú v spojení s inými hláskami,
• ako sa tvoria slabiky, rečové takty, vety,
• akú úlohu má dĺžka hlások, prízvuk, melódia vety, tempo reči ap.

Fonetika skúma hovorenú reč, zisťuje rozdiely vo výslovnosti, pričom využíva aj rôzne špeciálne prístroje.

FONÉMA

Fonéma je zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov, napr. sud – súd, ľan – laň.

Fonológia skúma:

• ktoré zvuky ľudskej reči sa využívajú na dorozumievanie v jazyku,
• pomocou ktorých zvukov sa v jazyku rozlišujú slová a tvary,
• aké vlastnosti zvukov sú dôležité pre rozpoznávanie zvukov ap.

Zjednodušenie, fonetika sa zaoberá tvorením zvukov ľudskej reči a fonológia ich využívaním. V grafickej podobe sa hlásky a fonémy zaznamenávajú prostredníctvom grafém (písmen). Fonetický zápis textu sa nazýva transkripcia – výslovnosť v zátvorkách; je dôležitá pri výslovnosti v cudzích jazykoch, napr. v angličtine.

PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI – INTONÁCIA

Intonácia je komplexný zvukový jav, ktorý sa skladá z relatívne samostatných zložiek. Jednotlivé zložky intonácie vznikajú moduláciou (úpravou) artikulačného prúdu, hlasu. Intonácia sa skladá z nasledovných zložiek:

Kvantita (dĺžka) hlások. Čas potrebný na vyslovenie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvakrát dlhší ako čas, potrebný na vyslovenie krátkej samohlásky. Vzájomný pomer času, za ktorý vyslovujeme dlhé samohlásky (resp. dvojhlásky) a krátke samohlásky by mal predstavovať pomer približne 2 : 1. Na striedaní dlhých a krátkych slabík je založený aj časomerný veršový systém (J. Kollár, J. Hollý).

Pauza (prestávka) sa delí na úseky a odseky. Môže byť fyziologická (určená na nádych, výdych) a logická (významová, čiarka, bodka za vetou). Mali by byť v súlade t. j., nadýchnem sa tam, kde je čiarka alebo bodka, nie vprostred slova.

Tempo (rýchlosť). Súvislý, plynulý rečový prejav je asi 80-85 slov za minútu. Pomalšie tempo rečníka pôsobí na prijímateľa stratou pozornosti. Rýchlejšie tempo zase pôsobí nezrozumiteľne, sťažuje vnímanie.

Rytmus je striedanie prízvučných a neprízvučných slabík v slove. Na striktnom striedaní prízvučných a neprízvučných slabík je založený aj sylabotonický veršový systém.

Prízvuk (akcent) je zvýraznenie intenzity jednej slabiky v slove. Rozlišujeme hlavný a vedľajší prízvuk. V slovenčine máme hlavný, stály, pevný prízvuk na prvej slabike. Ide o slovný prízvuk. Vo viacslabičných slovách hovoríme o vedľajších prízvukoch, ktoré sú na každej nepárnej slabike.

Dôraz (vetný prízvuk). Ide o výrazné intonačné vyzdvihnutie slova vo vete, môžeme na to použiť častice i zámená (napr. Dnes určite pôjdem spať pred polnocou).

Emfáza predstavuje citový, expresívny dôraz, ktorý sa uplatňuje pri citovom, emocionálnom vyjadrovaní. Vyskytuje sa vo vzrušenom rozhovore. (Ten obed bol výýýýýborný!). Niekedy sa používa aj v opačnom význame (No, suuuuuper, to sme dopadli => zle sme dopadli).

Intenzita hlasu je sila hlasu, vytvára dynamiku rečového prejavu.

Melódia. Zrozumiteľnosť prejavu závisí aj od vhodne zvolenej melódie reči. V oznamovacích vetách používame klesavú melódiu, uspokojivú končiacu melódiu. Ideme s hlasom dole.

V opytovacích doplňovacích otázkach, kde predpokladáme odpoveď celou vetou, používame takisto uspokojivú nekončiacu melódiu, ideme s hlasom dole (Čo dávali včera v kine?). V opytovacích zisťovacích otázkach, kde predpokladáme odpoveď áno/nie, používame neuspokojivú končiacu melódiu, najvyšší tón je na poslednej slabike, ideme s hlasom hore (Pôjdeš dnes do kina?).

Neuspokojivá nekončiaca melódia naznačuje, že naša výpoveď bude ešte stále pokračovať.

Hlasový register (výška hlasu) vzniká nasadením hlasu do iste výšky. Je to neuvedomelý a prirodzený spôsob reči. Vo vzrušenom prejave výška hlasu prudko stúpa.