Štylistika – hovorový štýl

ŠTYLISTIKA

Štylistika je jazykovedná disciplína, ktorá skúma výrazové prostriedky a kompozíciu textu.

Pojmom text označujeme všetky jazykové prejavy, ktoré vznikajú komunikáciou medzi ľuďmi. Každý text má svoj:

1. obsah – kompozične a štylisticky spracovaná téma,
2. formu – písomná – ústna

formálna – neformálna

záväzná – nezáväzná

ustálená – aktuálny text

monologická – dialogická ap.

Texty členíme na:

1. umelecké (napr. beletria) a vecné (napr. úradný list),
2. súvislé (ucelený text, napr. úvaha) a nesúvislé (kombinácia slovných – verbálnych a grafických vyjadrovacích prostriedkov, napr. cestovný poriadok, diagramy, grafy),
3. ústne (napr. príležitostný prejav) a písomné (napr. súkromný list ap.).

Štylistika skúma jazykové prostriedky z jednotlivých rovín jazykového systému ako príslušné jazykové disciplíny, i keď z iného hľadiska, t. j. z hľadiska ich výberu, spôsobu a vhodnosti ich využitia v rôznych druhoch textu.

Štylistika skúma jazykové prostriedky ako výrazové prostriedky textu, pomocou ktorých sa buduje obsahová a formálna podoba textu.

Výber a spôsob využitia výrazových prostriedkov určuje funkcia jazykového prejavu a štýlová norma.

HOVOROVÝ ŠTÝL

Hovorové texty majú najčastejšie ústnu podobu, ale v neoficiálnej korešpondencii poznáme aj ich písomnú podobu, napr. súkromný list. Pre hovorové texty je príznačná jednoduchá stavba viet, pričom kompozícia textu nie je prísne členená. Hovorové texty sa realizujú v súkromnom prostredí (hovorový štýl je štýl súkromného styku) – komunikácia medzi ľuďmi. Nejde o oficiálny rozhovor, ale o priateľskú komunikáciu, ktorá býva stručná a expresívna. Významnú úlohu zohrávajú mimojazykové prostriedky, kedy sa slovné spojenia nahrádzajú gestami, posunkami, mimikou tváre atď.

Hlavnou funkciou je komunikatívna (dorozumievacia) funkcia, ktorá je založená na pružnom sprostredkovaní informácii v danej situácii.

VÝRAZOVÉ PROSTRIEDKY HOVOROVÝCH TEXTOV

K výrazovým prostriedkom hovorových textov patria okrem prostriedkov spisovného jazyka aj výrazové prostriedkymiestnych nárečí (napr. žufanka, cverna, šumne), sociálnych nárečí (študentský slang: vyučko, profák), aj expresívne výrazové prostriedky (napr. zdrobneniny, dokonca vulgarizmy).

Niektorí jazykovedci uvádzajú tzv. spisovný variant hovorového štýlu, ktorý sa používa v kolegiálnom alebo pracovnom styku. V spoločenskej konverzácii sa menej často využívajú expresívne výrazové prostriedky, uprednostňujú sa štylisticky bezpríznakové (neutrálne) slová, aj keď sa v ňom vyskytujú aj príznakové slová, a to profesionalizmy (napr. novinárske: novinárčina, nahodiť text, uzávierka, ďalej účtovnícke – vl. príklady, ekonomické..).

Okrem špecifických jazykových prostriedkov sú pre hovorový štýl typické tzv. mimojazykové prostriedky (ide o neverbálnu zložku komunikácie), napr.:

• zrakový kontakt : pohľady bokom, vzájomné pohľady, druh pohľadu, uhýbanie pohľadom ap.,
• mimika : pohyby očí, úst, tváre ap.,
• kinetika : celkové pohyby tela, chôdza, postoj ap.,
• gestika (gestikulácia) : pohyby rúk, posunky ap.,
• proxemika : priestorová a časová vzdialenosť medzi autorom a prijímateľom,
• iné znaky : dotyky, objatie, podávanie ruky, intonácia, úprava – účes, oblečenie ap.

V hovorovom štýle sa často objavujú komunikačné zlozvyky, ako napr. prerušovanie výpovede partnera, vyjadrovanie pocitov okľukou, preháňanie, prekrúcanie faktov.

Niektoré žánre hovorového štýlu