Spôsoby obohacovania slovnej zásoby

Spôsoby obohacovania slovnej zásoby

Obohacovaním slovnej zásoby nazývame tvorenie nových slov, pretváranie a preberanie slov a tvorenie viacslovných a obrazných pomenovaní.

1. Tvorenie slov

- je jedným z najdôležitejších spôsobov obohacovania slovnej zásoby. Vznikajú ním nové lexikálne významy slov.

Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spôsobom tvorenia slov, sa nazýva náuka o tvorení slov. Má úzke vzťahy aj s inými jazykovednými disciplínami (napr. s fonológiou, morfológiou, syntaxou, štylistikou, etymológiou).

Etymológia:
- náuka o pôvode slov, ich prvotnom význame a príbuznosti.

Slovotvorný postup:
- Spôsob tvorenia nových slov. Nové slová sa tvoria: odvodzovaním, skladaním,
kombináciou odvodzovania a skladania, skracovaním, preberaním z iných jazykov

A. Odvodzovanie
-najproduktívnejší spôsob obohacovania slovnej zásoby.

Slovotvorná štruktúra slova:
- Vždy je dvojčlenná (binárna), každé slovo (okrem niektorých skratiek a značiek) sa člení na slovotvorný základ a slovotvorný formant.

Slovotvorný základ (SZ):
- t.j. tá časť odvodeného slova, ktorá je totožná s tvaroslovným základom a je nositeľom základného lexikálneho významu. Napr. škol-a, od-včera, troj-ica, skák-ať.

Slovotvorný formant (SF):
- t.j. tá časť odvodeného slova, ktorá sa pripája k slovotvornému základu (zaň alebo predeň) a významovo alebo funkčne ho modifikuje, obmieňa, ale novovytvorené slovo má význam iba ako celok, spája sa v ňom štylistická hodnota základového slova a štylistické zafarbenie slovotvorného formantu.
Slovotvorným formantom môže byť napr.:
- slovotvorná prípona: napr. chod-ec, vlastn-ík, noč-ný,
- slovotvorná predpona: napr. proti-hráč, do-dnes, pred-zápas
- kombinácia predpony a prípony: napr. bez-charakter-ný, pod-voz-ok.

B. Skladanie –spojenie dvoch, alebo viacerých slovotvorných základov
– napr. zem-e-trasenie, život-o-pis, hor-o-lezec 

V súčasnej slovenčine pribúdajú slová, ktoré majú jeden slovotvorný základ cudzieho pôvodu a druhý má domáci pôvod.
Napr.: auto-dielňa, web-stránka, inter-net

Skladané slová sa využívajú na tzv. úsporné vyjadrovanie (náučný a administratívny
štýl). 
Napr.: nos-o-hltan, par-o-plavba, zver-o-lekár 

Existujú aj hovorovo zložené slová, štylisticky emocionálne zafarbené.
Napr.: čert-vie-prečo, na-moj-veru

Pretváranie slov

1. Skracovanie –nové slová vznikajú zo skrátených častí skracovaných slov, pričom lexikálny význam slov sa skrátením nemení.
   a) administratívne skratky– vyslovujú sa neskrátené
   Napr.: resp., napr., str., ap.
   b) iniciálové skratky –vz. z prvých písmen viacslovného názvu 
   Napr.: SR-Slovenská republika, LOH- letné olympijské hry
   c) skratkové slová –vz. spojením začiatočných hlások alebo slabík 
   viacslovného názvu
   Napr.: sitcom, TANAP
   d) ustálené značky – vyslovujú sa neskrátené, za nimi nikdy bodka!
   Napr.: km, g, dm, l
2. Multiverbizácia -Multiverbizačné spojenia sú také viacslovné (najčastejšie dvojslovné) výrazy, ktoré existujú popri svojich synonymných jednoslovných ekvivalentoch. Multiverbizácia je teda utvorenieviacslovného výrazu zjednoslovného synonymného ekvivalentu:
   Napr.: súhlasiť - dať súhlas, dokázať - podať dôkaz, v súčasnosti - v súčasnej dobe, zaujímavo - zaujímavým spôsobom 

    

   Multiverbizačné spojenia sú v porovnaní so svojimi jednoslovnými ekvivalentami
   oficiálnejšie, knižnejšie:
   Napr.: namietnuť – vzniesť námietku, opýtať sa – položiť/predostrieť otázku

3. Univerbizácia -Opakom multiverbizácie je univerbizácia, tedatvorenie jednoslovnýchpomenovaní z viacslovných ekvivalentov

    

   Univerbizované štruktúry vznikajú v bežnom hovorenom jazyku, ktorý charakterizuje výrazná tendencia používať jednoslovné pomenovania – skrátené výrazy (ekonomickosť komunikácie). Najznámejší a najrozšírenejší je v slovenčine spôsob univerbizácie deriváciou: výpadová cesta – výpadovka, kultúrny dom – kulturák, stahovacie vozidlo – sťahovák
   
   Pomerne málo slov pri univerbizácii sa tvorí substantivizáciou. Aj tu, podobne ako pri derivácii, ide vlastne o substantivizáciu atribútu: hlavný (čašník), nočná (smena), trvalá (ondulácia), bronzová medaila – bronz

   V súčasnosti sa vo veľkej miere uplatňuje aj tvorenie univerbizovaných slov s využitím synekdochy. Vyskytujú sa predovšetkým v publicistických textoch, a ešte častejšie v titulkoch a medzititulkoch. Mechanizmus synekdochy je založený na tom, že viacslovné pomenovanie začne zastupovať určujúci člen: vrh guľou – guľa, skok do diaľky – diaľka

   Takisto počet univerbizovaných kompozít v súčasnej spisovnej slovenčine narastá. Ide o typ univerbizácie, kde sa viacslovné spojenie so zložitejšou gramatickou formou mení na zložené slovo, ktoré sa stáva východiskom ďalšieho odvodzovania: hráč stredu poľa – stredopoliar, zápasník vo voľnom štýle – voľnoštýliar

1. Preberanie slov z iných jazykov
   -spôsob obohacovania slovnej zásoby.
   Slová sa podľa pôvodu delia na:
   - domáce slová – pochádzajú z nášho jazyka
   - prevzaté slová – ich cudzí pôvod už nepociťujeme – zdomácneli, t.j. prispôsobili sa pravopisne aj výslovnostne, využívajú sa vo všetkých štýloch, k takýmto slovám zaraďujeme aj kalky
   - cudzie slová – pociťujeme ich cudzí pôvod, aj internacionalizmy (výskyt aspoň v 3 jazykoch, t.j. medzinárodné slová), zväčša grécky a latinský pôvod, napr. bios, logos, grafo, mono-, poly-.

    

   Kalky: 
   - doslovné preklady, napr. geografia – zemepis

Tvorenie ustálených slovných spojení a obrazných pomenovaní

Slovnú zásobu obohacujú aj združené pomenovania, ustálené slovné pomenovania (frazeologizmy, príslovia, porekadlá), obrazné pomenovania, okrídlené výrazy…

Frazeologizmy alebo frazeologické jednotky sú viacslovné ustálené pomenovania, ktoré skutočnosť pomenúvajú nepriamo.

Frazeologizmy sa skladajú z dvoch alebo viacerých slov alebo majú podobu vety.

Frazeologizmy majú ako celok obrazný význam.

Frazeologizmy sa používajú v bežnej i umeleckej reči.

Frazeologizmami môžeme:

• zdôrazniť určitú vlastnosť predmetu,
• vyjadriť sa názornejšie,
• vyjadriť sa s citovým zaujatím.

Medzi frazeologizmy patria:

Príslovia (je ustálené slovné spojenie, ktoré obrazne pomenúva nejaký jav a prináša isté poučenie)

Porekadlá (je ustálené slovné spojenie, ktoré obrazne pomenúva nejaký jav)

Prirovnania (je výrazový prostriedok, ktorý porovnáva jeden predmet s iným na základe podobnosti alebo zhodných vlastností)

Pranostiky ( je ľudová múdrosť s predpoveďou počasia alebo životnou skúsenosťou.)