Veta je hlavnou jednotkou vetnej skladby, je zložená z vetných členov (podmet, prísudok, vetný základ).
Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá
Vety delíme podľa:
Vety podľa obsahu hovoriaceho delíme na:
1. Oznamovacie vety – sú vety, ktorými chce hovoriaci niečo niekomu oznámiť. Za oznamovacími vetami píšeme bodku
Spôsob:a.)oznamovací
b.)
podmieňovací
Príklady:Starý otec je v lese. Zajtra musím ísť na lekárske vyšetrenie.
2. Opytovacie vety – sú vety, ktorými sa hovoriaci chce niekoho na niečo spýtať. Za opytovacími vetami píšeme otáznik
3. Rozkazovacie vety – sú vety, ktorými hovoriaci vyslovuje rozkaz, zákaz alebo príkaz – chce, aby niekto niečo vykonal alebo nevykonal. Za rozkazovacou vetou píšeme výkričník
4. Želacie vety – sú vety, ktorými hovoriaci vyjadruje svoje želanie. Za želacou vetou píšeme výkričník alebo bodku
5. Zvolacia veta – je veta, ktorá obsahuje citové pohnutie hovoriaceho (strach, radosť).
Všetky druhy viet – oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie, môžu mať aj formu zvolania. Za takýmito vetami píšeme výkričník, alebo otáznik aj výkričník.
– sú vety, ktoré majú iba jeden prisudzovací sklad, teda jedno spojenie podmetu a prísudku
Jednoduché vety delíme na:
Holé vety – obsahujú len podmet a prísudok, alebo nevyjadrený podmet a prísudok. Hlavné vetné členy – podmet a prísudok nie sú rozvinuté ďalším vetným členom.
Príklady:
Holé vety s vyjadreným podmetom a prísudkom:Peter zvíťazil. Dieťa neplače?
Holé vety s nevyjadreným podmetom a prísudkom: Zvíťazil. Neplače? Pokračuj!
Rozvité vety – vety, ktoré majú jeden, alebo oba základné vetné členy bližšie určené rozvíjacím vetným členom. Príklady: Náš Peter zvíťazil už tretíkrát. Malé dieťa už neplače?
S viacnásobným vetným členom – tvoria dva alebo viaceré rovnocenné vetné členy. Jednotlivé vetné členy sú oddelené spojkou alebo čiarkou
Príklady: Chlapci a dievčatá utekali domov.Pripravil som si sekeru, kladivo, pílku aj klince.
– majú dva alebo viac prisudzovacích skladov (podmetov a prísudkov). Zložené vety nazývame súvetia. Príklady:Miro naštartoval a odišiel. Ponáhľala som sa, lebo som vedela, že ma budeš čakať.
Zložené vety – súvetia delíme na:
Jednoduché súvetia – vety, ktoré obsahujú dva prisudzovacie sklady (podmety a prísudky).
Príklady: Vstal som a umyl som si zuby. Zajtra sa pobalím a odídem za rodičmi.
Podľa toho ktorý člen hlavnej vety sa vyjadruje vedľajšou delíme vedľajšie vety delíme na:
a.) podmetové – Prišlo mu na um, či nezabudol zamknúť.
b.)
prísudkové – Jánošík bol taký, že ho 7 regimentov neprevládlo.
c.) predmetové – Chorý
videl, že u lekára musí dlho čakať.
d.) prívlastkové – Prebudil ho hrmot, ktorý sa ozýval z
chodby.
e.) doplnková – Matka ju našla, ako plače.
f.) príslovkové – Strela letí,
kam je namierená.
Zložené súvetia – vety, ktoré obsahujú viac prisudzovacích skladov.
Príklady:Potôčik rýchlo vysychá, pretože už dlho nepršalo, ani nesnežilo.
1. Jednočlenné vety – gramatické jadro vety je nerozčlenené, nemá zreteľnú podmetovú a prísudkovú časť. Hlavným členom je vetný základ, podľa ktorého delíme jednočlennú vetu na:
2. Dvojčlenné vety – gramatické jadro sa delí na podmetovú a prísudkovú časť.