Klasifikácia slovných druhov na základe ohybnosti a významu

Klasifikácia slovných druhov na základe ohybnosti a významu

Delenie slovných druhov
1. podľa ohybnosti:
a) ohybné – môžeme ich skloňovať alebo časovať (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá)
b) neohybné – spájacie výrazy (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia)

1. podľa významovosti:
   a) plnovýznamové – majú funkciu vo vete, tvoria sklady (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky,
   slovesá, príslovky)
   b) neplnovýznamové – nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice, citoslovcia)

OHYBNÉ SLOVNÉ DRUHY
Podstatné mená

1. všeobecné

názvy skupín predmetov (otec, pes, smrek, ministerstvo, ulica, škola)
2. vlastné

vlastné mená (Peter, Dunčo, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ulica SNP)

1. konkrétne

majú hmotnú povahu (voda, stôl, drevo, chlapec)
2. abstraktné

sú nehmotné, pomenúvajú vlastnosti, deje, abstraktné javy, duševné stavy (dobro, láskavosť, beh, dych, myšlienka, hnev)

1. hromadné
2. látkové
3. pomnožné

Prídavné mená

Prídavné mená:

1. Privlastňovacie:
   1. Individuálne privlastňovacie: Janov, Katkin, otcov a i.
   2. Druhové privlastňovacie: ovčí, teľací, človečí a i.
2. Vlastnostné:
   1. Vzťahové:
      1. Klasifikačné: jadrový, včerajší, spací a i.
      2. Vzťahovo-akostné: železný, svetový, ženský a i.
   2. Akostné:
      1. Akostno-vzťahové: srdečný, farebný, výživný a i.
      2. Kvalifikačné:
         1. Čisto kvalitatívne: bosý, slepý, žltý a i.
         2. Kvalitatívno-hodnotiace: dobrý, veľký, veselý a i.

Zámená

1. osobné

a. základné

- pýtame sa na ne pádovými otázkami
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
tebe (ti), mňa (ma), nás, vám, im, jemu (mu), jej (a ostatné vyskloňované podoby)

b. privlastňovacie

- pýtame sa na ne (čí, čia, čie?)
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
2. zvratné

a. základné

seba/sa

b. privlastňovacie

svoj

3. opytovacie

- spravidla k-ové, č-ové (obsahujú hlásky k alebo č)
kto, čo, kde, ako, kedy, prečo, koľko, koľkonásobný...

4. ukazovacie

- spravidla t-ové
ten, to, tam, takto, vtedy, preto, toľko, toľkonásobný

5. neurčité

- väčšinou sú odvodené od opytovacích zámen predponami alebo príponami
niekto, voľačo, dakde, hocikam, sotvačo, málokedy, podaktorí, zriedkakedy, ktoviekam, komusi, akokoľvek

6. vymedzovacie

-väčšinou z nich možno utvoriť protikladné dvojice
ten istý-iný, taký istý-inakší, tamže-inde, inam, toľko isto, tak isto-inak, takže-ináč
všetci-nikto, všade-nikde, vždy-nikdy, všetko-nič, každý-žiaden, nijako, ničí, sám, samý

Číslovky

1. základné (koľko, aký počet)

tri, štyri, štvrtina, veľa, viac, zopár, málo...

2. radové (poradie)

druhý, tretí, stý, tisíci, posledný, ostatný...

3. skupinové (počet v skupine)

jedni, dvoje, oboje, obe, troje, štvoro, desatoro, viacerí, viacero...

4. druhové (počet druhov)

jednaké, jednako, dvojaké, štvorako, mnohorako...

5. násobné (násobky, opakovania)

dvakrát, veľakrát, mnohokrát...
jeden raz, dva razy, veľa ráz...
štvornásobný, stonásobná, mnohonásobne...
dvojmo, trojmo...
dvojitý, trojitý, štvorito...

1. určité

- vyjadrujú presné číslo (tri, päťkrát, desaťnásobný, štvrtina, trojitý)

2. neurčité

- vyjadrujú počet iba približne (veľa, mnohonásobne, viac ráz, menej)

Slovesá

Plnovýznamové

1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony

1. predmetové-ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu (vlastniť, vziať, stratiť...)
   b. bezpredmetové-ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu (kráčať, cestovať...)

2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli

(šedivieť, starnúť, uzdraviť sa...)

pomocné

-nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom

1. modálne (spôsobové)

-vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej
chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť -Mám si ešte napísať úlohu.), smieť, dať sa

2. fázové

-vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja
začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať (Začína pršať. Prestala pracovať.)

3. limitné

-vyjadrujú blízky začiatok deja
ísť, mať (Išlo ma poraziť. Vyzerá, akoby ho mal šľak trafiť.)

4. sponové

-fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi
byť, stať sa (Som chorý. Bola až piata. Stane sa lekárom. Kedy sa stala takou?)

Neohybné slovné druhy
Príslovky
Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú. rozličné okolnosti deja ako miesto (ste vedľa), Čas (kedy povedal), spôsob (pekne spieva), príčinu (preto odišiel). Príslovky sú neohybný slovný druh. Nemajú gramatické kategórie.

I. miesta- vyjadrujú miesto, na ktorom sa odohráva dej slovesa,napr. ďaleko, zdola, dokola
II. času- vyjadrujú, v akom čase sa dej slovesa odohráva, napr. zajtra, večer, už
III. spôsobu-vyjadrujú, ako sa dej slovesa odohráva,potme, teplo, nasilu
IV. príčiny-vyjadrujú, prečo sa dej uskutočňuje,nato, preto, zato

Príslovky vytvorené z akostných prídavných mien sa stupňujú.

Predložky
Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú vzťah medzi slovami Vo veto nestoja samostatne, ale vždy v spojení s iným slovom, napr. od domu, k nemocnému, od dvoch, k piatim, s ním. Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.

Delenie:
1.Podľa pôvodu:

a)prvotné predložky (primárne) – nepoužívajú sa vo funkcii iného slovného druhu (cez, k, od, s, pod,..)

b)druhotné predložky (sekundárne) – používajú sa aj ako iný slovný druh (uprostred, okolo, vďaka)

2.Podľa zloženia:

a)jednoduché – z, s, pod,.. (jeden slovný základ)
b)zložené – spopod, ponad, spoza, vopred (dva a viac slovných základov)

Vokalizácia predložiek:
K predložkám, ktoré sa končia na spoluhlásku, sa niekedy pridáva samohláska (vokál), aby výslovnosť bola plynulejšia (s – so, z – zo, v – vo, nad – nado, k – ku). 

Spojky
Neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová (mama a dieťa) alebo vety (Zaplatil a odišiel.) Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.

1. Priraďovacie:
a) zlučovacie (a, i, aj, ani, ako i, ako ani,..)
b) stupňovacie (ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen – ale aj,..)
c) odporovacie (ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu,..)
d) vylučovacie (alebo, buď, či, alebo-alebo, buď-buď,..)

2. Podraďovacie
a) podmetové (že, čo,..)
b) prísudkové (čo, ako,..)
c) predmetové (že, aby, či, ako,..)
d) prívlastkové (ako, že, či,..)
e) prívlastkové (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby,..)

Častice
Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú osobný postoj (napr. pochybnosť možno príde; dúfanie — hádam príde, iste príde; sklamanie — len tri koruny atď.). hovoriaceho k vete alebo jej časti. Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.

Rozdelenie častíc podľa funkcie vo vete:
1. uvádzacie – stoja na začiatku vety, uvádzajú vetu, často nadväzujú na situáciu v predchádzajúcom texte a uvádzajú novú výpoveď, pripájajú ju – pripájacie: i, ale, a, veru, no – alebo pobádajú k výpovedi –pobádacie: však, ale, potom, nech, bodaj, nuž,..

2. vytyčovacie (vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie)– nadväzujú na kontext, vyjadrujú sa k obsahu vety, vyzdvihujú, zdôrazňujú nasledujúce slovo, hodnotia a vysvetľujú obsah povedaného. Častice nie sú vo vete vetným členom na rozdiel od prísloviek. 

Citoslovcia
Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú cit (Jaj!), Vôľu (Hijo!) alebo napodobňujú zvuky (Klop) Neohybný slovný druh Nemá gramatické kategórie. Nie je - až na výnimky vetným Členom (Výnimka: A žaba Čľup do vody! — citoslovce je prísudkom. Ozvalo sa hlasné crrr! — citoslovce je vo funkcii podstatného mena zvonenie, je vo vete podnetom).

I. Rozdelenie podľa typu:
1. vlastné:
a) vyjadrujú cit
b) vyjadrujú vôľu
2. zvukomalebné – napodobňujú reálny zvuk