Výkladový slohový postup a postupy logického myslenia

Výkladový slohový postup a postupy logického myslenia

Výkladový slohový postup slúži na objektívne vysvetlenie ako niečo vzniklo, na čo slúži, ako ovplyvňuje veci okolo a pod. Dôraz nie je na vymenúvaní faktov, autor sleduje hlavne logicko-príčinné súvislosti medzi nimi (alebo v rámci jedného z nich).

Vo výkladovom slohovom postupe sa sleduje vnútorná logika, z čoho vyplýva aj silná textová viazanosť výpovede (jej pevná štruktúra, pričom výpoveď je nadčasová, nie aktuálna). Uplatňuje sa hlavne v náučnom, publicistickom a rečníckom štýle.

Výklad je slohový útvar, v ktorom autor vysvetľuje či objasňuje nejaký problém alebo jav.

Vo výklade autor používa pri vysvetľovaní argumenty a príklady. Pravdivosť dokazuje pomocou argumentov – používa citácie, parafrázy, výsledky výskumu.

Pri vysvetľovaním problému autor môže postupovať:

• induktívne,
• deduktívne.

Induktívny postup

Pri vysvetľovaní problému induktívnym postupom autor najskôr uvádza fakty a príklady, potom vyvodzuje závery a poučenia.

Autor postupuje od konkrétneho k všeobecnému, od známeho k neznámemu, od jednotlivosti k celku, od vysvetlenia znakov javu k jeho definovaniu.

Deduktívny postup

Pri uplatňovaní deduktívneho postupu autor najskôr vysloví poučku, ktorú potom vysvetľuje a uvádza príklady.

Autor postupuje od všeobecného ku konkrétnemu, od neznámeho k známemu, od celku k jednotlivostiam, od definície javu k vysvetľovaniu jednotlivých znakov javu.

Výklad môže byť:

• populárny,
• vedecký.

Populárny výklad sa používa v učebniciach a v populárno-náučnej literatúre.

Vedecký výklad sa používa v odborných časopisoch a odborných dielach, cieľom je objektívne vysvetliť neznámy jav, rozšíriť nový vedecký poznatok.

Výklad členíme na tri časti:

• úvod
• jadro
• záver

Úvod – nastolenie problému. Autor uvedie čitateľa do problematiky, použije definíciu javu alebo ho oboznámi s vývojom javu.

Jadro – riešenie problému. Autor vysvetľuje jav, či problém, jednotlivé časti jadra sú samostatné, ale logicky na seba nadväzujú.

Záver – zhodnotenie riešenia problému. Autor zhŕňa výsledky, zdôrazňuje význam povedaného a dôležitosť javu.

Jazykové prostriedky, ktoré sa vyskytujú vo výklade:

• plnovýznamové slová,
• odborné termíny,
• slová cudzieho pôvodu,
• jednoduché podraďovacie súvetia,
• zložené súvetia.

Základné znaky výkladového slohového postupu:

• logická stavba a zložitá štruktúra,
• vysvetľovanie, uvádzanie príkladov, dôkazov,
• silná súdržnosť jednotlivých odsekov i celého textu.
• presné pojmy, odborné termíny, argumenty, fakty,
• neutrálne a spisovné slová,
• citácie, skratky, značky, internacionalizmy,
• výrazy typu: ukazuje sa, domnievame sa, vieme, vidieť, vychádza, je jasné, je pravdepodobné, atď.,
• schémy, tabuľky, vzorce, grafy, fotografie.

Rozdiel medzi úvahou a výkladom:

ÚVAHA VÝKLAD
- subjektívne názory - objektívne fakty
- zaokrúhlené údaje - presné údaje
- voľná citácia - presná citácia s uvedením prameňa
- citovo zafarbené slová - neutrálne slová
- vety zvolacie, opytovacie, nedokonč. - len oznamovacie vety

Postupy logického myslenia :

 indukcia, syntéza

 zovšeobecnenie

 dedukcia, analýza

 komparácia

 uvedenie príkladu

 triedenie, klasifikácia

 analógia

 objasňovanie príkladmi

 interpretácia

 argumentácia

INDUKCIA - myšlienkový postup, vyvodzovanie všeobecného záveru na základe mnohých poznatkov o jednotlivostiach

• pri indukcii postupujeme od jednotlivostí k zovšeobecneniu, od konkrétnych javov k abstrakcii, od známych vecí k neznámym
• zakončením indukcie môže byť syntéza (spájanie jednotlivých častí do celku)
• závery indukcie nebývajú vždy presné a jednoznačné

DEDUKCIA - myšlienkový postup objasňovania od univerzálnejšieho, všeobecnejšieho pojmu k pojmu menej všeobecnému, až konkrétnemu

 je opak indukcie

 rozčleňuje celok na jednotlivé časti

 zakončením môže byť analýza/ rozbor alebo vyslovenie predpokladov

 závery dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie

KOMPARÁCIA - metóda zisťovania zhodných alebo rozdielnych vlastností pozorovaných javov

• využívame analýzu a syntézu

KONKRETIZÁCIA- konkretizáciou prechádzame od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu

ANALÓGIA - pripodobňovanie, obdoba , zhoda......1 fakt poznáme úplne a druhý čiastočne

ARGUMENTÁCIA - vysvetľovanie na základe konkrétnych faktov