Náučný štýl

Náučný štýl

Náučný štýl (odborný)

Komunikačná sféra: pracovná (škola, pracovisko)

záujmová (spoločenské aktivity) verejná (médiá, konferencie...) 

Komunikanti: odborník - odborník 

odborník - verejnosť 

učiteľ - žiak 

Funkcia: Vysvetľovať, zverejňovať nové vedecké poznatky, Sprostredkovať nové vedecké 

poznatky, Prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku, ide o odbornú

komunikáciu

Žánre náučného štýlu

1) Výkladové

2) Situačné

3) Opisné

Znaky náučného štýlu:

Verejnosť- je to štýl vedeckej komunikácie, využíva výrazové prostriedky zo spisovnej

slovenčiny

Písomnosť- náučné prejavy majú písomnú podobu, (aj v hovorenej podobe prechádza

písomná podoba

Monologickosť-adresát nie je vždy prítomný, komunikácia prebieha bez spätnej väzby, okrem

diskusného príspevku

Odbornosť- obsahuje domáce aj medzinárodné odborné termíny, musia byť presné údaje a

fakty

fakty bývajú podopreté citátmi, texty sú najčastejšie monotematické, úlohou  je

prostredkovať a vysvetliť poznatky

Pojmovosť- odborné texty pracujú s nocionálnymi slovami = bez citového zafarbenia

termíny a pojmy odrážajú podstatné a typické vlastnosti predmetov a javov

 Ďalšie delenie:

 1,Vedecko – náučné:

 Výkladové, Objektívne

 spracovať objavené, rozšíriť, vysvetliť odbornému publiku

 2,populárno-náučné /popularizačné/ :

 rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť

 3,esej – je osobitným žánrom, ktorý stojí na rozhraní medzi náučným a umeleckým štýlom, medzi 

výkladom a úvahou

VÝRAZOVÉ PROSTRIEDKY NÁUČNÉHO ŠTÝLU

Náučný jazykový štýl patrí k najnáročnejším jazykovým štýlom.

vedecko-náučné jazykové prejavy : ich cieľom je rozšíriť vedecký objav alebo vysvetliť odborný problém odbornému publiku

-používajú knižné slová, cudzie slová a terminológiu konkrétneho vedného odboru,typická je presnosť vyjadrovania, vedecká citácia a argumentácia, prevládajú oznamovacie vety

populárno-náučné (popularizačné) jazykové prejavy :

uplatňujú sa v nich publicistické a beletristické prvky, texte sa nachádzajú opytovacie vety, nájdeme tu aj hodnotiace emocionálne-expresívne prostriedky a presviedčanie, namiesto citácie sa viac parafrázuje

KOMPOZÍCIA A ČLENENIE TEXTOV NÁUČNÉHO ŠTÝLU

1. 1. titulný obal, titulný list
   2. obsah
   Úvod: stručný úvod do problematiky, dôvod, prečo sa autor pre tému rozhodol, cieľ práce, metódy, ktoré zvolil, môže spomenúť ťažkosti, ktoré mu stále v ceste pri práci s literatúrou alebo pri overovaní v praxi atď.
   3. Jadro: v kapitolách označených číslom a názvom analyzuje, porovnáva, prináša dôkazy, príklady, cituje z odbornej literatúry atď.
   4. Záver: Stručné zhodnotenie splnenia cieľov, prínos práce a jej možné použitia v škole
   5. Resumé: (v slovenskej a cudzej reči) stručné zhrnutie obsahu po kapitolách, aby dostal základnú informáciu aj človek, ktorý nebude čítať celú prácu, ale prípadne hľadá pramene na spracovanie podobnej témy.
   6. Bibliografický zápis: zoznam použitej literatúry, ktorá poslúžila na štúdium, argumentovanie, citáciu atď.
   7. Prílohy

VYUŽITIE SLOHOVÝCH POSTUPOV V NÁUČNOM ŠTÝLE

Výkladový slohový postup

rozoberá a vysvetľuje vzťahy medzi predmetmi či javmi alebo vnútri predmetov a javov, objasňuje dôvody javov a vzťahy medzi javmi z rozličných hľadísk,

Výkladový text je sieť logicky spätých myšlienok, preto ich poradie nie je možné voľne meniť!

-analýza a vysvetlenie javu: výklad, dizertácia, štúdia, projekt, prednáška

-analýza a hodnotenie javu (interpretácia): úvaha, recenzia, esej

Opisný slohový postup

zachytenie základných znakov predmetu: odborný/náučný opis (súčasť recenzie, referátu, výkladu)

Informačný slohový postup

- vymenúvanie údajov, čísiel, názvov (súčasť recenzie, odborného referátu, školského referátu)

VEDECKÁ, ODBORNÁ A PRACOVNÁ KOMUNIKÁCIA

POSTUPY A FORMY LOGICKÉHO MYSLENIA VO VÝKLADOVOM SLOHOVOM POSTUPE

Logické myslenie má svoje zákony (napr. výrok musí byť overiteľný), postupy (induktívne alebo deduktívne) a formy (napr. analýza a syntéza).

Postupy:

Indukcia

-postupujeme od jednotlivých vecí všeobecným od známych k neznámym, od konkrétnych k abstraktným. Jej zakončením je syntéza= spájanie častí do celku. V indukcií sa musí spájať zovšeobecňovať, usporiadať a vytvoriť závery.

Dedukcia

 - postupujeme od všeobecného k jednotlivým od abstraktného ku konkrétnemu. Zakončením je analýza, musí sa odovzdávať, vyvodzovať, rozčleňovať a analyzovať.

ROZLIŠUJ! Téza – formulovaná myšlienka v argumentačnom texte – tvrdenie.

 Premisa – výrok, z ktorého vyplýva v úsudku iný výrok či záver.

Generalizácia(zovšeobecnenie)

-postup pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy formulujeme výroky, ktoré platia pre celú skupinu predmetov. Pri generalizácii sa musí zovšeobecňovať, definovať.

Komparácia

-klasifikuje jednotlivé javy, zisťujeme zhody a rozdiely medzi javmi. Musí sa porovnávať, rozlišovať, rozoznávať.

Konkretizácia

- znázornenie alebo uvedenie príkladov, prechádzame od všeobecným pojmom ku konkrétnym príkladom musí sa konkretizovať, uviesť príklad.

Kategorizácia

 - triedenie alebo klasifikácia. Skupinu pojmov alebo javov delíme na podskupiny podľa rozlišovacích znakov. Využívame pri tom porovnanie jednotlivých javov.

Analógia(zhoda/obdoba)

-preskúmanie dvoch javov a pri zistení, že sú podobné usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti. Musí sa usudzovať, predpokladať, vyslovovať hypotézy.

Hypotéza – vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad.

Exemplofokácia(objasňovanie)

- doloženie na príkladoch, musí sa objasňovať.

Interpretácia

- na rozdiel od iných postupov zahŕňa aj postoje interpretujúceho. Po detailnom rozbore textu sa vytvára vlastná mienka na dielo.

ROZLIŠUJ! Diskusia – názory viacerých ľudí na schôdzi alebo pracovnom stretnutí – prihlásení účastníci diskutujú jeden po druhom

Polemika – ostrá výmena názorov nezmieriteľných názorov napr. v médiách alebo na schôdzi – hovoriaceho často preruší reč iného hovoriaceho

VEDECKÁ, ODBORNÁ A PRACOVNÁ KOMUNIKÁCIA

1. príčinné (dôvodové) súvetie

- druhá veta vysvetľuje obsah prvej vety Treba byť obozretný, krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko, Turecko či Egypt sú totiţ v rizikovej oblasti.

1. dôsledkové súvetie

- druhá veta vyjadruje dôsledok prvej vety; prvá veta vyjadruje príčinu Pozostáva z troch dávok, a tak zabezpečí zaočkovanému ochranu po celý zvyšok ţivota.

1. prípustkové súvetie - jedna veta uvádza okolnosť, napriek ktorej sa realizuje alebo nerealizuje dej druhej vety Pri vycestovaní do zahraničia sa turisti obávajú moru či cholery, a pritom nemyslia na vírusy ţltačky