Charakterizujte jazykovú komunikáciu

Charakterizujte jazykovú komunikáciu 

KOMUNIKÁCIA – výmena informácií, dorozumievací proces, sprostredkovanie informácií

Ku komunikácii potrebujeme: komunikantov (účastníkov komunikácie)

tému komunikácie (informácie, obsah komunikácie)

komunikačný kód (spoločný systém znakov)

komunikačný kanál (sprostredkovateľ prenosu informácií)

kódovanie dekódovanie

obsahu informácie vo zvolenom kóde - jazyku obsahu informácie vo zvolenom kóde - jazyku

KOMUNIKANT KOMUNIKAČNÝ KANÁL KOMUNIKANT

odosielateľ, autor: prijímateľ, príjemca:

hovoriaci – pisateľ poslucháč - čitateľ

• komunikant – odosielateľ informáciu kóduje (napr. do rečovej podoby); informácia sa prostredníctvom

komunikačného kanála šíri ku komunikantovi – prijímateľovi, ktorý ju dekóduje a snaží sa jej správne porozumieť

Komunikácia sa delí na:

a) VERBÁLNA KOMUNIKÁCIA

• verbálnu zložku komunikácie predstavujú jazykové prostriedky reči
• dôležitý jeobsah našej reči
• formy ústnej jazykovej komunikácie: monológ (samostatný prehovor jednej osoby)

vnútorný monológ (výpoveď osoby, ktorú adresuje sama sebe)

dialóg (rozhovor dvoch alebo viacerých osôb)

replika (reaguje na predchádzajúci prehovor)

b) NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA

• neverbálnu zložku komunikácie predstavujú mimojazykové prostriedky
• dôležité je všetko to, čo reč (slová)sprevádza
• zaraďujeme sem: zrakový kontakt (pohľady)

mimika (pohyby tváre) kinetika (pohyby tela) gestikulácia

proxemika (priestorová a časová vzdialenosť medzi odosielateľom a prijímateľom)

iné znaky: dotyky, objatie, podávanie ruky, intonácia, ...

KOMUNIKAČNÉ ZLOZVYKY

• prerušovanie výpovede partnera, vyjadrovanie pocitov okľukou, preháňanie, prekrúcanie faktov, ...