Vysvetlite kodifikáciu spisovného jazyka podľa Ľudovíta Štúra

Vysvetlite kodifikáciu spisovného jazyka podľa Ľudovíta Štúra 

KODIFIKÁCIA= uzákonenie jazykových noriem (záväzné jazykové pravidlá formulované v príručkách: Pravidlá slovenského pravopisu; Pravidlá slovenskej výslovnosti) v rámci spisovného jazyka.

ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815 – 1856)

- najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v polovici 19. storočia, poslanec uhorského snemu, autor súčasného slovenského spisovného jazyka, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár

• bol predstaviteľom romantizmu
• študoval na gymnáziu v Rábe, na lýceu v Bratislave
• štúdium prerušil, pracoval ako úradník, potom pokračoval v štúdiách
• pamätný je rok 1836, keď organizoval vychádzku na Devín, mládež zaviazal sľubom vernosti národu a slovanstvu, všetci prijali slovanské mená, Ľ. Š. prijal meno Velislav
• odišiel študovať do Halle a po návrate prednášal v Bratislave na lýceu o slovanskej ľudovej poézii a európskych literatúrach
• bol profesorom na katedre reči a literatúry československej
• v 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom Štúr, Hurban, Hodža po predchádzajúcom dohovore s Hollým na Dobrej Vode, uzákonili stredoslovenské nárečie ako spisovnú slovenčinu

- stredoslovenské preto, lebo je najrozšírenejšie a najpoužívanejšie zo všetkých slovenských nárečí, prejavuje najväčšiu životaschopnosť a šíri sa aj medzi príslušníkov iných nárečí

• vyšiel Almanach Nitra – druhý ročník, je to prvá kniha napísaná štúrovčinou
• neskôr ho pozbavili miesta na katedre reči a literatúry československej, študenti odišli na znak protestu do Levoče
• zúčastnil sa revolúcie, dali ho pod policajný dozor v Modre; na Štúra, Hurbana aj Hodžu boli vydané zatykače
• v decembri 1855 bol na poľovačke, poranila ho puška, v januári 1856 zraneniu podľahol

• kodifikačné diela a príručky: NÁUKA REČI SLOVENSKEJ(1846) – vedecký opis gramatickej stavby slovenčiny

Nárečja slovenskou alebo potreba písanja v tomto nárečí (1846)

• na podporu novej spisovnej slovenčiny vydával Ľ. Štúr Slovenskje národňje novini
• v 1851 došlo k dohode medzi bernolákovskou a štúrovskou generáciou v Bratislave - dohodli sa na jednotnej podobe spisovnej slovenčiny a na jej podporu vyšla Krátka mluvnica slovenská (M. Hattala, 1852); pravopis bol postavený na historickom základe písania i, í – y, ý
• v 1863 – založenie Matice slovenskej. Sídlom Matice slovenskej sa stal Martin a jej prvým predsedom Štefan Moyzes
• obdobie od založenia Matice slovenskej (1863) až do jej zrušenia (1875) dostalo názov matičné obdobie (matičné roky)
• Matica slovenská zohrala v dejinách slovenského národa a kultúry významnú úlohu - vydávala ľudovýchovnú literatúru, kalendáre, učebnice, vedecké rozpravy, udeľovala štipendiá a podporovala rozvoj umeleckej tvorby a kultúrneho života.

• Samo Czambel sa zaslúžil o pravopisné ustálenie spisovného jazyka (hláskoslovné, tvaroslovné a lexikálne javy spisovného jazyka);
• v 1902 vydal Rukoväť spisovnej reči slovenskej; podporu mal u Jozefa Škultétyho
• Časopisy: Národné noviny, Slovenský týždenník, Slovenské pohľady, Slovenská reč, Slovenská literatúra, Kultúra slova, ...