Vysvetlite prozodické vlastnosti reči

Vysvetlite prozodické vlastnosti reči 

PROZÓDIA– rytmické pravidlo veršovanej reči

– využíva najmä prozodické vlastnosti jazyka – intonáciu

• zložky intonácie členíme podľa toho, akou úpravou (moduláciou) artikulačného prúdu vznikajú:

ČASOVÁ modulácia reči

• kvantita (dĺžka) – pri kvantite je dôležité vedieť, že čas, potrebný na vyslovenie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky, je dvakrát dlhší ako čas, potrebný na vyslovenie krátkej samohlásky (pomer 2:1)

• pauza (prestávka) – využíva sa pri členení prejavu na úseky v súvislom prúde reči; rozlišujeme:

fyziologická pauza – slúži na nadýchnutie

významová (logická) pauza – používa sa na členenie reči na vetné úseky (takty), členenie súvetí na vety, ...

– graficky sa naznačuje interpunkčnými znamienkami

• tempo (rýchlosť) – súvislý prejav musí byť primeraný obsahu aj prostrediu

• rytmus – vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove

SILOVÁ modulácia reči

• prízvuk – zvýraznenie intenzity jednej slabiky v slove; rozlišujeme:

hlavný prízvuk – v slovenčine je pevný – vždy na prvej slabike slova

vedľajší prízvuk – vyskytuje sa v dlhších ako trojslabičných slovách

• dôraz – výrazné intonačné vyzdvihnutie slova vo vete; v slovenčine je dôraz najmä na prvej prízvučnej slabike

– emfáza – expresívny dôraz –uplatňuje sa tu citový (emocionálny) prvok; nenápadne sa predlžujú hlásky

• intenzita hlasu (sila hlasu) – spolu s tempom reči vytvárajú dynamiku rečového prejavu

TÓNOVÁ modulácia reči

• melódia – aj od nej závisí zrozumiteľnosť prejavu; poznáme 3 druhy:

uspokojivá končiaca melódia (kadencia) – v oznamovacích vetách a dopĺňacích otázkach

– najvyšší tón je na opytovacom slove

neuspokojivá končiaca melódia (antikadencia) – v zisťovacích otázkach (áno - nie otázky)

– najvyšší tón je na poslednej slabike posledného slova

neuspokojivá nekončiaca melódia (semikadencia) – v súvetiach na konci prvej vety

– rovnomerný priebeh melódie, naznačuje pokračovanie

• hlasový register (výška hlasu) – vzniká nasadením hlasu do istej výšky; ide o prirodzený neuvedomelý spôsob reči, ale možno ho využiť aj funkčne (napr. na odlíšenie výpovedí postáv pri umeleckom texte)