Vysvetlite prozodické vlastnosti reči
Vysvetlite prozodické vlastnosti reči
PROZÓDIA– rytmické pravidlo veršovanej reči
– využíva najmä prozodické vlastnosti jazyka – intonáciu
- zložky intonácie členíme podľa toho, akou úpravou (moduláciou) artikulačného prúdu vznikajú:
ČASOVÁ modulácia reči
- kvantita (dĺžka) – pri kvantite je dôležité vedieť, že čas, potrebný na vyslovenie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky, je dvakrát dlhší ako čas, potrebný na vyslovenie krátkej samohlásky (pomer 2:1)
- pauza (prestávka) – využíva sa pri členení prejavu na úseky v súvislom prúde reči; rozlišujeme:
fyziologická pauza – slúži na nadýchnutie
významová (logická) pauza – používa sa na členenie reči na vetné úseky (takty), členenie súvetí na vety, ...
– graficky sa naznačuje interpunkčnými znamienkami
- tempo (rýchlosť) – súvislý prejav musí byť primeraný obsahu aj prostrediu
- rytmus – vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove
SILOVÁ modulácia reči
- prízvuk – zvýraznenie intenzity jednej slabiky v slove; rozlišujeme:
hlavný prízvuk – v slovenčine je pevný – vždy na prvej slabike slova
vedľajší prízvuk – vyskytuje sa v dlhších ako trojslabičných slovách
- dôraz – výrazné intonačné vyzdvihnutie slova vo vete; v slovenčine je dôraz najmä na prvej prízvučnej slabike
– emfáza – expresívny dôraz –uplatňuje sa tu citový (emocionálny) prvok; nenápadne sa predlžujú hlásky
- intenzita hlasu (sila hlasu) – spolu s tempom reči vytvárajú dynamiku rečového prejavu
TÓNOVÁ modulácia reči
- melódia – aj od nej závisí zrozumiteľnosť prejavu; poznáme 3 druhy:
uspokojivá končiaca melódia (kadencia) – v oznamovacích vetách a dopĺňacích otázkach
– najvyšší tón je na opytovacom slove
neuspokojivá končiaca melódia (antikadencia) – v zisťovacích otázkach (áno – nie otázky)
– najvyšší tón je na poslednej slabike posledného slova
neuspokojivá nekončiaca melódia (semikadencia) – v súvetiach na konci prvej vety
– rovnomerný priebeh melódie, naznačuje pokračovanie
- hlasový register (výška hlasu) – vzniká nasadením hlasu do istej výšky; ide o prirodzený neuvedomelý spôsob reči, ale možno ho využiť aj funkčne (napr. na odlíšenie výpovedí postáv pri umeleckom texte)