Jazyk a jeho funkcie, fonéma, graféma, vývin písma

Jazyk a jeho funkcie, fonéma, graféma, vývin písma

Jazyk a myslenie tvoria jednotu, v ktorej má vedúcu úlohu myslenie. Jazyk je systém znakov, musí byť vyjadrovaný artikulovanými hláskami (alebo druhotne písmenami). Využíva sa ako nástroj myslenia a dorozumievania.

Funkcia jazyka:

1. poznávacia(kognitívna)- jazyk je nástrojom myslenia
2. komunikatívna(dorozumievacia)- dorozumievanie medzi ľuďmi
3. výrazová(expresívna)- pomocou jazykových prostriedkov môžeme vyjadriť svoje pocity, subjektívne postoje
4. národnoreprezentatívna- je jedným zo znakov existencie národa 

Jazyk vznikol až vtedy, keď sa u človeka vyvinula schopnosť myslieť, vytvárať znaky(Homo Sapiens- človek rozumný). Pretože ľudská spoločnosť sa člení na značný počet skupín, vznikali jazykové bariéry. Odborníci sa preto snažili prekonať ich vytvorením tzv. umelého jazyka,  ktorý by sa používal ako pomocné svetové jazyky. Najznámejším umelým jazykom je esperanto- vychádza z najznámejších európskych jazykov, ale neprekonal jazykové bariéry. V stredoveku plnila funkciu svetového jazyka latinčina. V súčasnosti je najrozšírenejším svetovým jazykom angličtina.

Jazyk je dynamická kategória- vyvíja sa a mení( zanikajú staré slová (archaizmy, historizmy) a vznikajú nové slová (neologizmy), jazyk sa obohacuje o cudzie slová. Mení sa aj gramatická stavba jazykov(už nemáme vokatív, duál- očú, ušú).

Výskumom jazyka sa zaoberá jazykoveda- lingvistika. Jej hlavnými odvetviami sú lexikológia (náuka o slovnej zásobe) a sémantika (náuka o význame jazykových jednotiek). Jazykoveda skúma pôvod a tvorenie slov, význam slov.

Zvukovou stránkou jazyka sa zaoberá fonetika a fonológia.

Fonetika - skúma a opisuje tvorenie zvukov reči rečovými (artikulačnými) orgánmi a ich zvukové znenie.

Fonológia - skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo-rozlišovacej funkcie.

Fonéma je najmenšia zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slova v jazyku (ako v systéme).

Hláska- zvuková realizácia fonémy.

Graféma - grafická realizácia fonémy.

V slovenčine v zásade platí, že jednej fonéme (resp. hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno). Výnimku tvorí písanie dvoch grafém pre jednu fonému v prípade i, y a v prípade písania t, d, n, l namiesto ť, ď, ň, ľ, ak po nich nasleduje i, í, e, ia, ie, iu. V inom prípade zasa zapisujeme jednu fonému (resp. hlásku) spojením dvoch grafém: ch, dz, dž.

Pri fonetickom zápise textu (pri transkripcii- zapisovanie do hranatých zátvoriek) sa používa pre každú fonému (resp. hlásku) vždy len jedna graféma, napríklad: tykanie [tikaňie], prišli [prišli] a pod.

Vývin písma

Písmo - grafická podoba ľudskej komunikácie.

Prvé snahy o zachytenie znakov reči mali podobu obrázkov- piktografické (obrázkové) písmo. Každý jeden obrázok- piktogram, al. prenesený význam- ideogram, pomenúval napr. osobu, činnosť. Táto forma komunikácie nebola presná, pretože bolo ťažké zachytiť dej, udalosť(teplo, svetlo, deň..)

Dnes používame piktogramy (dopravná značka, ...).

Ďalší stupeň vo vývoji písma- sylabografické (slabičné)písmo, kde každá slabika mala svoj grafický znak. Toto písmo ešte v niektorých jazykoch existuje- napr. japonské písmo(má 60 znakov). Najväčším pokrokom bolo fonografické(hláskové) písmo- každý zvuk, kt. rozlišuje význam má osobitný znak(každá fonéma má svoju grafému).

Slovenčina najprv používala hlaholika(cyrilika), dnes používa latinku- prebratá zo Starého písma. Latinčina však nemala grafémy na všetky naše hlásky- š, č, ť a tak sa zapisovali ako ss, cz, tj.

Tieto ťažkosti odstránil Majster Ján Hus- zaviedol diakritické znamienka(čiarky, mäkčene, dĺžne).