Ortoepia, pravidlá znelostnej asimilácie

Ortoepia, pravidlá znelostnej asimilácie

Ortoepia- spisovná výslovnosť. Najdôležitejšie javy výslovnosti v slovenčine:

1. Spodobovanie(znelostná asimilácia)- zmena znelej spoluhlásky na neznelú, (napr. chlieb) , alebo zmien neznelej na znelú, napr.( prosba).

• rozdelenie spoluhlások podľa znelosti:

a)znelé: b, d, ď, dz, dž, g, h, z, ž, v

b)neznelé: p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f

c)nepárové znelé(zvučné): m, n, ň, l, ľ, r, j

- asimilácia nastáva:

a)na konci slova pred prestávkou: vtedy sa vždy znelá na konci mení na neznelú,

 napr. poď[ poť]

b)vo vnútri slova- v predpone: napr. roztancoval- pod vplyvom neznelého t sa znelé z asimiluje na neznelé s.

- v prípone: napr. žabka [žapka]

c)na hranici slov pri splývavej výslovnosti(nie je tu prestávka)- napr. Plot [plod] je vysoký.

1. Výslovnosť spoluhlásky v:

a)ako „ f “ – včela, včera

b)ako „u, ŭ “- domov, dieuka

c)ako „ v “ – veľa, voda

1. Výslovnosť dvojhlások- je dôležité rozlíšiť dvojhlásky od samohláskových skupín(dvojhlásky sú v slovenských slovách).

• napr. dve údolia[ú-do-lia]; organizácia[or-ga-ni-zá-ci-a]; k námestiu[k ná-mes-tiu]; gymnázium [gym-ná-zi-um]; diéta[di-é-ta]

1. Výslovnosť spoluhláskových skupín

• ak v slove nasledujú po sebe 2 spoluhlásky, vyslovujeme ich ako zdvojené(dlhšie)

- napr. kamenný, štvorročný

• ako zdvojené spoluhlásky vyslovujeme, ak sa t, d, ť, ď stredne so sykavkou

- napr. odcestovať[occestovať], nadšený[naččený]

• ak sa stretne 3 a viac spoluhlások, :

- splynú do inej spoluhlásky, napr. bohatstvo[bohactvo], študentský[študencký]

- niektoré spoluhlásky vypadnú, napr. šesťsto[šesto], francúzsky[francúsky]

• v slovenčine sú spoluhláskové skupiny, kt. sa nevyslovujú,
• čestný[česný], prázdniny[prázniny]

1. Výslovnosť tvrdých a mäkkých spoluhlások- v slovenčine sa mäkké spoluhlásky niekedy vyslovujú tvrdo. Výnimku tvoria: ď, ť, ň, ľ, ia, ie, iu, ô, kt. vyslovujeme mäkko, ale mäkčeň nepíšeme. Existujú ale aj výnimky, kedy vyslovujeme tvrdo:

• prídavné mená vo vzore pekný a matkin( smelí, odvážni chlapi, matkine rukavice)
• v citoslovciach
• predpony: od-, pred-, pod-( odísť, predizba, podeň)
• príslovky: teraz, vtedy
• častica teda
• zámená: ten, tá, tie, tieto
• číslovky: 1, 11
• cudzie slová, napr. politik

1. rytmické krátenie- nemôžu po sebe nasledovať 2 dlhé slabiky. To sú:

• slabika s dlhou samohláskou
• slabika s dvojhláskou
• slabikotvorné r a l (stĺp)

- výnimky:

• prídavné mená vzoru páví, napr. krokodílí krokodíliemu
• podstatné mená vzoru vysvedčenie, napr. lístie, lístiu
• podstatné mená v G pl., napr. sieň, siení; strojáreň, strojární a existujú tu aj dvojtvary, napr. výhra- výhier al. výher
• podstatné mená vzoru mesto, G, pl., napr. hospodárstvo, hospodárstiev
• slovesá vo vzore rozumieť, napr. zmúdrieť, vytriezvieť
• slovesá končiace na –ia v 3. os. pl. napr. chvália; v tvare prechodníka- chváliac, činné príčastie prítomné- chváliaci; činné príčastie minulé, po dvojhláske ia- vyliavši

* činné príčastie minulé sa v súčasnosti už nepoužíva

• v príponách pri tvorení slov- ia, iareň, uvať, napr. múčiareň, triediareň, blúdievať
• v predponách zá-, ná-, sú-, napr. zásielka, nádielka, súčiastka
• v zložených slovách, napr. tisíckrát, šéftréner
• neurčité zámená, kt. súčasťou je nie-, napr. niečí, niekí