Výklad a úvaha, Rozdiely medzi výkladom a úvahou

Výklad a úvaha

Výklad- je najbežnejším útvarom výkladového slohového postupu a jeho ústnou formou je prednáška. Má trichotomické členenie- úvod, jadro, záver, pričom vlastné vysvetlenie, objasnenie sa nachádza v jadre výkladu. Vo výklade sa zväčša prelína výkladový slohový postup s opisným, uvádzajú sa argumenty, dôkazy a príklady.

Pri vysvetľovaní sa používajú základné postupy logického myslenia: indukcia, dedukcia, argumentácia, analýza(rozbor), syntéza(zhrnutie), analógia, komparácia(porovnávanie), konkretizácia(znázornenie), exemplifikácia(doloženie na príkladoch), aplikácia(prenesenie poznatkov), generalizácia(zovšeobecnenie)...

Je založený na vedeckej argumentácií a citácií. Vyžaduje si presné terminologické vyjadrovanie. Lexika, morfológia a syntax sú vedecko-náučného štýlu. Používa autorský plurál, al. neosobné vyjadrovanie.

Úvaha- je subjektivizovaný variant výkladového slohového postupu, v kt. sa autor zaujíma o postoj k závažnejším spoločenským alebo filozofickým problémom. Cieľom úvahy je priniesť čitateľa k uvažovaniu.

V úvahe prevažuje hodnotenie(aj kritika záporných stránok), presviedčanie a subjektívny prístup autora. Prvky úvahy nájdeme v náučnom(esej, recenzia), publicistickom(úvodník, komentár) a v umeleckom(reflexívna lyrika) štýle. Na úvahe sú založené aj krátke útvary ľudovejslovesnosti(príslovia, porekadlá, pranostiky, vtipy) a krátke umelé útvary(bájka, aforizmus, výroky), pretože sú výsledkom porovnania, uvažovania a zovšeobecnenia.

Rozdiely medzi výkladom a úvahou:

Výklad: prevažuje v ňom analýza, vyvodzovanie, objektívny prístup autora.

Výklad: vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie, presné údaje.

Výklad: tesnejšia nadväznosť viet, presné terminologické vyjadrovanie.