Umelecké (autorské) rozprávanie - znaky; autorská reč a reč postáv

Umelecké (autorské) rozprávanie - znaky; autorská reč a reč postáv

Rozprávanie - útvar, žáner a niekedy slohový postup. Rozlišujeme:

1. jednoduché - zachytenie udalostí v časovej postupnosti(chronologicky)
2. umelecké - založené na dramatickom stupňovaní zápletky

Umelecké rozprávanie využíva bohatú lexiku, trópy a syntaktické figúry.

Schéma dramatického rozprávania:

1. expozícia (úvod) 2. konflikt (zápletka) 3. kolízia (zauzľovanie deja)
2. kríza (vyvrcholenie) 5. peripetia (dejový obrat) 6. rozuzlenie

Nie vždy sa musí začínať expozíciou- úvodný opis prostredia a postáv. Môže sa vpadnúť priamo do deja= in media res, alebo začať retrospektívou( pohľad naspäť), kt. začína vyvrcholením alebo rozuzľovaním, a až potom sa dozvedáme ako sa príbeh rozvíjal.

Autorská reč - prostriedok objektívneho rozprávania, kt. nezainteresovane opisuje a komentuje reč postáv, zobrazuje prostredie a rozvíja príbeh. Využíva sa v nej opis a charakteristika, povaha....

Najčastejšie je v 3.os.sg.min. času , ale aj 1.os.sg prít./min. času, kedy sa autor stotožňuje s rozprávačom. Experimentálne je použitie 2.os.sg(antiromán). Vždy sa vyjadruje spisovným jazykom.

Reč postáv - v umeleckom rozprávaní, dramatizuje a oživuje ho. Najčastejšie je v dialógu, pričom sa repliky zapisujú ako priama reč. V dialógoch sa rozvíja príbeh, stupňuje sa konflikt. Využíva aj nespisovný jazyk.

Vnútorný monológ - je na hranici medzi týmito dvoma rečami. Vyjadruje to, čo si postavy myslia.

Jazykové prostriedky na zvyšovanie napätia:

• krátke vety
• nedokončená veta (Júlia naozaj chcela...)
• opakovanie
• historický prézent- hovorí v prítomnom čase o udalostiach, kt. sa už stali. (Vyskočil zo stoličky a približuje sa k nemu)