Vetné členy (definícia, členenie)

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: babuska
Typ práce: Ostatné
Dátum: 09.03.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 591 slov
Počet zobrazení: 3 037
Tlačení: 160
Uložení: 198

Vetné členy (definícia, členenie)

Vetné členy delíme:

  1. Základné: prísudok, podmet
  2. Rozvíjacie: predmet, príslovkové určenie, prívlastok, doplnok

Každý vetný člen môže byť:

  1. holý: matka
  2. rozvitý:starostlivá matka
  3. viacnásobný:matka a otec

Základné vetné členy:

  1. Prísudok(predikát)- vyjadruje dej, činnosť, alebo stav podmetu. Pýtame sa naň otázkou :

čo robí ? čo sa s ním deje?(podmet) Rozlišujeme:

  1. a) Slovesnýplnovýznamové sloveso (píšem, čítam)
  • neplnovýznamové sloveso+ neurčitok (chcem písať, musím čítať)
  1. b) Neslovesný sponové sloveso + • podstatné meno (Otec je lekár.)

(menný) (byť/stať sa) • prídavné meno (Jano je dobrý)

  • zámeno (Dom je môj.)
  • číslovka (Adam je štvrtý.)
  1. Podmet(subjekt)- vyjadruje pôvodcu deja alebo nositeľa vlastnosti pýtame sa naň otázkou

nominatívu kto? čo? Rozlišujeme:

  1. Nevyjadrený- zvyčajne zámenom, napr. on, ten, tí ( On sa nezdrží.)
  2. Vyjadrený: podstatným menom (Chlapec sedí.)
  • prídavným menom (Chorý vzdychá.)
  • zámenom (On pracuje.)
  • číslovkou (Druhý zvíťazil.)
  • neurčitkom (Fajčiť zakázané.)
  • citoslovcom (Zaznelo joj. )

Rozvíjacie vetné členy:

  1. Predmet(objekt)- pomenúva vec dejom zasiahnutú. Stojí pri prísudku. Pýtame sa naň všetkými pádovými otázkami okrem N. Rozlišujeme:
  1. priamy- v akuzatíve bez predložky Otec rúbe drevo)
  2. nepriamy- v akuzatíve s predložkou a v ostatných pádoch, okrem N (Oni bojovali aj za nás.)
  3. viacnásobný- viac rovnocenných predmetov v priraďovacom sklade

( Ten darček máš od otca a brata?)

Predmet býva vyjadrený: • podstatným menom (Kedysi písala denník)

  • prídavným menom (Sýty hladnému neverí.)
  • zámenom (Zachránil ho.)
  • neurčitkom slovesa (Navrhol nakresliť plán.)
  • spodstatneným prídavným menom (Dnes nevyberali vstupné)
  1. Príslovkové určenie(adverbiále)- bližšie určuje okolnosti deja:
  2. miesto- pýtame sa naň kde? (Karol je vzadu.)
  3. čas- pýtame sa naň kedy?( Karol príde ráno)
  4. spôsob- pýtame sa naň ako? (Tvárila sa milo.)
  5. príčina- pýtame sa naň prečo? (Plače od radosti.)

Príslovkové určenie môže byť vyjadrené: • príslovkou (Naokolo zúrila búrka.)

  • predložkovým pádom podstatného mena

(Padal do závejov.)

Príslovkové určenie rozvíja: • sloveso (pracoval zodpovedne), • prídavné meno (veľmi usilovný), • príslovku (skoro ráno).

  1. Prívlastok(atribút)- bližšie rozvíja podstatné meno. Pýtame sa naň: aký? ktorý? čí?. Rozlišujme:
  2. a) zhodný- stojí pred podstatným menom a zhoduje sa s ním v rode, čísle a páde.
    Je to dobrý človek. (Aký človek? Dobrý.)

Býva vyjadrený: • prídavným menom (milí žiaci)

  • zámenom (tieto tašky)
  • číslovkou (dva duby)
  1. b) nezhodný- stojí za podstatným menom a nezhoduje sa s ním v rode, čísle a páde.

To je pes suseda. (Čí pes? Suseda.)

Býva vyjadrený: • podstatným meno (okno domu)

  • príslovkou (krok vzad)
  • neurčitkom (túžba mať)
  1. postupne rozvíjací- skladá sa z dvoch prívlastkov, jeden rozvíja nadradené podstatné meno (stojí hneď pred ním), druhý rozvíja tesnejší prívlastok aj s podstatným menom. Nepíšeme medzi nimi čiarku. (Vyrušil nás Dunčov zúrivý štekot.)
  2. prístavok- rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami. Je v rovnakom páde ako nadradené podstatné meno. Oddeľujeme ho vo vete čiarkami (príp. zátvorkami, pomlčkami). (Na 1. jún, Medzinárodný deň detí, sa všetky deti tešia)
  3. viacnásobný- -skladá sa z dvoch rovnocenných prívlastkov v priraďovacom sklade.
    (Pocítila silnú, neodolateľnú túžbu odísť.)
  1. Doplnok- bližšie určuje dva vetné členy:
  1. podmet a prísudok ( Vierastála pred domom zamyslená.)
  2. prísudok a predmet (Súťaž ichzastihlanepripravených.)

- pýtame sa naň otázkou: aký?+ sloveso

Syntagma - významové, štruktúrne uzavreté spojenie dvoch plnovýznamových slov, z ktorých zväčša jedno je nadradené a druhé podradené. Existujú tri základné druhy syntagiem:
prisudzovacia syntagma(predikatívna)- tvorí jadro úplnej i neúplnej dvojčlennej vety.
podraďovacia syntagma(určovacia) - sa zakladá na určovaní, rozvíjaní hlavného člena vedľajším.
priraďovacia syntagma(koordinatívna) - viacnásobný vetný člen.

Formálne prostriedky spájania syntagmy sú:
-zhoda - podradený člen sa prispôsobuje nadradenému členu v rode, čísle a páde.
-väzba - podradený člen je v takom tvare, aký mu určuje nadradený člen.
-primkýnanie - tesné a pevné postavenie nadradeného a podradeného člena syntagmy.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné otázky zo SJ (gramatika, slohy)



Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.025 s.
Zavrieť reklamu