Vetné členy (definícia, členenie)
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 3 037
Uložení: 198
Vetné členy (definícia, členenie)
Vetné členy delíme:
- Základné: prísudok, podmet
- Rozvíjacie: predmet, príslovkové určenie, prívlastok, doplnok
Každý vetný člen môže byť:
- holý: matka
- rozvitý:starostlivá matka
- viacnásobný:matka a otec
Základné vetné členy:
- Prísudok(predikát)- vyjadruje dej, činnosť, alebo stav podmetu. Pýtame sa naň otázkou :
čo robí ? čo sa s ním deje?(podmet) Rozlišujeme:
- a) Slovesnýplnovýznamové sloveso (píšem, čítam)
- neplnovýznamové sloveso+ neurčitok (chcem písať, musím čítať)
- b) Neslovesný sponové sloveso + • podstatné meno (Otec je lekár.)
(menný) (byť/stať sa) • prídavné meno (Jano je dobrý)
- zámeno (Dom je môj.)
- číslovka (Adam je štvrtý.)
- Podmet(subjekt)- vyjadruje pôvodcu deja alebo nositeľa vlastnosti pýtame sa naň otázkou
nominatívu kto? čo? Rozlišujeme:
- Nevyjadrený- zvyčajne zámenom, napr. on, ten, tí ( On sa nezdrží.)
- Vyjadrený: podstatným menom (Chlapec sedí.)
- prídavným menom (Chorý vzdychá.)
- zámenom (On pracuje.)
- číslovkou (Druhý zvíťazil.)
- neurčitkom (Fajčiť zakázané.)
- citoslovcom (Zaznelo joj. )
Rozvíjacie vetné členy:
- Predmet(objekt)- pomenúva vec dejom zasiahnutú. Stojí pri prísudku. Pýtame sa naň všetkými pádovými otázkami okrem N. Rozlišujeme:
- priamy- v akuzatíve bez predložky Otec rúbe drevo)
- nepriamy- v akuzatíve s predložkou a v ostatných pádoch, okrem N (Oni bojovali aj za nás.)
- viacnásobný- viac rovnocenných predmetov v priraďovacom sklade
( Ten darček máš od otca a brata?)
Predmet býva vyjadrený: • podstatným menom (Kedysi písala denník)
- prídavným menom (Sýty hladnému neverí.)
- zámenom (Zachránil ho.)
- neurčitkom slovesa (Navrhol nakresliť plán.)
- spodstatneným prídavným menom (Dnes nevyberali vstupné)
- Príslovkové určenie(adverbiále)- bližšie určuje okolnosti deja:
- miesto- pýtame sa naň kde? (Karol je vzadu.)
- čas- pýtame sa naň kedy?( Karol príde ráno)
- spôsob- pýtame sa naň ako? (Tvárila sa milo.)
- príčina- pýtame sa naň prečo? (Plače od radosti.)
Príslovkové určenie môže byť vyjadrené: • príslovkou (Naokolo zúrila búrka.)
- predložkovým pádom podstatného mena
(Padal do závejov.)
Príslovkové určenie rozvíja: • sloveso (pracoval zodpovedne), • prídavné meno (veľmi usilovný), • príslovku (skoro ráno).
- Prívlastok(atribút)- bližšie rozvíja podstatné meno. Pýtame sa naň: aký? ktorý? čí?. Rozlišujme:
- a) zhodný- stojí pred podstatným menom a zhoduje sa s ním v rode, čísle a páde.
Je to dobrý človek. (Aký človek? Dobrý.)
Býva vyjadrený: • prídavným menom (milí žiaci)
- zámenom (tieto tašky)
- číslovkou (dva duby)
- b) nezhodný- stojí za podstatným menom a nezhoduje sa s ním v rode, čísle a páde.
To je pes suseda. (Čí pes? Suseda.)
Býva vyjadrený: • podstatným meno (okno domu)
- príslovkou (krok vzad)
- neurčitkom (túžba mať)
- postupne rozvíjací- skladá sa z dvoch prívlastkov, jeden rozvíja nadradené podstatné meno (stojí hneď pred ním), druhý rozvíja tesnejší prívlastok aj s podstatným menom. Nepíšeme medzi nimi čiarku. (Vyrušil nás Dunčov zúrivý štekot.)
- prístavok- rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami. Je v rovnakom páde ako nadradené podstatné meno. Oddeľujeme ho vo vete čiarkami (príp. zátvorkami, pomlčkami). (Na 1. jún, Medzinárodný deň detí, sa všetky deti tešia)
- viacnásobný- -skladá sa z dvoch rovnocenných prívlastkov v priraďovacom sklade.
(Pocítila silnú, neodolateľnú túžbu odísť.)
- Doplnok- bližšie určuje dva vetné členy:
- podmet a prísudok ( Vierastála pred domom zamyslená.)
- prísudok a predmet (Súťaž ichzastihlanepripravených.)
- pýtame sa naň otázkou: aký?+ sloveso
Syntagma - významové, štruktúrne uzavreté spojenie dvoch plnovýznamových slov, z ktorých zväčša jedno je nadradené a druhé podradené. Existujú tri základné druhy syntagiem:
• prisudzovacia syntagma(predikatívna)- tvorí jadro úplnej i neúplnej dvojčlennej vety.
• podraďovacia syntagma(určovacia) - sa zakladá na určovaní, rozvíjaní hlavného člena vedľajším.
• priraďovacia syntagma(koordinatívna) - viacnásobný vetný člen.
Formálne prostriedky spájania syntagmy sú:
-zhoda - podradený člen sa prispôsobuje nadradenému členu v rode, čísle a páde.
-väzba - podradený člen je v takom tvare, aký mu určuje nadradený člen.
-primkýnanie - tesné a pevné postavenie nadradeného a podradeného člena syntagmy.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Vetné členy – Hlavné vetné členy | Ostatné | 828 slov | |
Hlavné (základné) vetné členy | Referát | 273 slov | |
Vetné členy | Ostatné | 660 slov | |
Syntax – vetné členy | Ostatné | 529 slov | |
Rozvíjacie vetné členy | Referát | 290 slov | |
Hlavné vetné členy | Referát | 856 slov | |
Vetné členy – Podmet, prísudok, predmet, príslovkové určenie, prívlastok, prístavok | Referát | 2 103 slov | |
Vetné členy a ich rozdelenie | Učebné poznámky | 373 slov | |
Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy | Ostatné | 562 slov | |
Vetné členy – Označovanie vetných členov | Ostatné | 213 slov | |
Skratky pre vetné členy | Učebné poznámky | 84 slov | |
Vedľajšie rozvíjacie vetné členy | Učebné poznámky | 79 slov | |
Vetné členy | Referát | 1 024 slov | |
Vetné členy a syntagmy v kocke | Učebné poznámky | 212 slov | |
Jednoduchá veta, vetné členy | Referát | 470 slov |