Opis a rozprávanie rozdiely

Opis a rozprávanie rozdiely 

Opis 

► Opis je jazykový prejav, ktorým sa majú jednoducho a výstižne vyjadriť hlavné a podstatné znaky zobrazovaného predmetu alebo javu. Môže byť statický (opisuje objekt v stave pokoja) alebo dynamický (opisuje objekt v pohybe alebo opisuje následnosť činnosti pri výrobe niečoho – opis pracovného postupu). Ak sa nehybný objekt opisuje tak, ako ho vníma pohybujúca sa osoba ide o opis s dejovým rámcom (dejový opis). Je častý v reportáži a v umeleckej literatúre. Pri opise zložitejšieho prístroja alebo pracovného postupu býva často zmiešaný útvar statického a dynamického opisu (hybrid).

Praktický opis je jednoduchý, používa termíny, ktoré môže pochopiť i laik.

Odborný opis používa odbornú terminológiu daného oboru. Postoj autora je objektívny. Cieľom odborného opisu je poučiť prijímateľa o zobrazovanej veci. Používa dvojčlenné vety a súvetia (najmä podraďovacie).

Umelecký opis (náladový) oboznamuje čitateľa s vlastnosťou spoločenských a prírodných javov, s vlastnosťami postáv. Využíva podst. a príd. mená (statický), slovesá (dynamický opis) a rôzne umelecké prostriedky. Opis, ktorý vystihuje príznačné črty postáv, ich duševné i telesné vlastnosti, sa nazýva charakteristikou.

Kompozícia opisu závisí od jeho funkcie. Kompozičný postup môže byť rôzny (opis zhora dolu, od podstatných znakov k menej podstatným, od celku k častiam a pod.). Jazykové prostriedky opisu: podstatné mená, príd. mená, príslovky spôsobu a miery, slovesá, odborné termíny.

Štylizácia opisu závisí od druhu opisu. V statickom, odbornom opise prevláda menné vyjadrovanie, trpný rod (pasívum) a polovetné príčasťové konštrukcie.

V opise pracovného postupu prevláda slovesné vyjadrovanie (v 2. os. pl. rozkazovacieho spôsobu alebo v 1. os. pl. oznamovacieho spôsobu). Je potrebné používať v jednom opise rovnakú slovesnú osobu a dodržiavať časovú následnosť činností. Cieľom opisu je poučiť prijímateľa.

Rozprávanie 

► Rozprávanie je zachytenie udalosti v časovej postupnosti. Môže byť slohovým postupom aj slohovým útvarom. Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky: zauzľovanie deja až po vyvrcholenie deja a potom k jeho rozuzleniu.

Patrí tu autorská reč, čo je prostriedok tzv. objektívneho rozprávania. Autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. Taktiež tu je reč postáv čo je jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie. Realizuje sa dialógom. Rozprávanie sa nachádza hlavne v hovorovom štýle, umeleckom štýle a publicistickom štýle.

V rozprávaní má úvod taký veľký význam ako v rečníckom útvare. Tri hlavné druhy úvodu románu alebo poviedky: Expozícia- úvodný opis prostredia a postáv. In medias res- vpadnutie priamo do deja. Retrospektíva- pohľad naspäť. Začína sa vyvrcholením alebo rozuzlením príbehu, až potom sa dozvedáme, ako sa príbeh začal a rozvíjal.

Tento spôsob sa používa najmä v detektívkach. Medzi jazykové prostriedky, ktorými možno zvyšovať napätie, patria: Krátke vety, opakovanie: Vyskočiť. Na zem. Nedokončené vety: Keby Jula naozaj chcela...Taká je, ľa, ako inovať. - použitie prítomníka namiesto minulého času: Vyskočil zo stoličky a pomaly sa k nemu približuje.