Slovanské jazyky

Slovanské jazyky 

Slovanské jazyky: Patria do skupiny indoeurópskych jazykov (spolu s indoirán., germán., román., baltským, kelt.) Pravlasť Slovanov: územie medzi Vislou a Dneprom spoločným jazykom bola slovančina. V období sťahovania národov sa aj Slovania sťahovali (5. – 6.st.). postupne sa vyvinuli slovanské národy a jazyky. Dnes ich rozdeľujeme na : 1. Západoslovanské: poľština, čeština, slovenčina. lužická srbština. 2. Východoslovanské: ruština, ukrajinčina, bieloruština. 3. Južnoslovanské: bulharčina, srbština, slovinčina, chorvátčina, macedónčina. V obd. 10. – 13. st. sa vyvinula stará slovenčina, predchodkyňa dnešných nárečí a spis. slovenčiny. Prebehli niektoré hláskoslovné zmeny, napr. vypadli tzv. nosovky. V 14. – 15.st. prenikla slovenčina už aj do listín písaných po latinsky a česky ( Žilinská kniha). Prvé uzákonenie spis. jaz. bolo v r. 1787 A. Bernolák, druhé uzákonenie v r. 1843 Ľ. Štúr. Úprava pravopisu v r. 1852 Martin Hatala. Členenie SJ: 1. nárečia– sú obmedzené na určitú oblasť– západosl., stredosl., východos. 2. spisovný jazyk- má celonárodnú platnosť. 3. štandard- spis. j. + hovorové slová. 4. subštandard- spis. j., hovor. slová + náreč.