Porovnanie Slovenských a českých slov

Porovnanie Slovenských a českých slov 

Porovnanie Slovenských a českých slov:

1. Hláskoslovie a výslovnosť: Čeština má tieto osobité hlásky a písmená: ř, ou, ě, ů. V češtine nie sú tieto hlásky, ktoré má slovenčina: ä, ia, ie, iu, ô, ľ, ĺ, ŕ, dz, dž. Skupina aj je v češtine ej (vejce). Striedanie spoluhlások je v češtine častejšie v tvorení (odvodzovaní) slov i tvorení tvarov. k – c (ruka – ruce), h – z (mnoho – mnozí), ch – š (ropucha – ropušin), dtn – ď, ť, ň: mladí, zlatí, pěkní. V češtine neplatí rytmické krátenie, často nasledujú dve aj tri dlhé slabiky za sebou. (zpívání). Spodobovanie spoluhlások nieje v češtine také dôsledné ako v slovenčine (píše a vyslovuje sa: seznámit, se strany, složití... Niekedy sa pripúšťa aj dvojaká výslovnosť (nashledanou – naschledanou i nazhledanou).

2. Tvaroslovie a skladba: V češtine sa bežne používa vokatív - piaty pád. (soudružko, Evo...). Častejšie sú dvojtvary (mužovi aj muži, bratrovi aj bratru) najmä v spojeniach gramaticky rovnakých slov (panu učiteli, občanu Novákovi). V akuzatíve a inštrumentáli množného čísla mužských substantív sú tvary: hrdiny, hochy, hrady. Toto platí aj v inštrumentáli dvoch vzorov stredného rodu: s moři, se srdci.Prídavné mená majú aj menný tvar v prísudku. (jsem zdráv, je nemocen). Slovesá majú veľa dvojtvarov. (lít – leje/lije) Tvary s tematickou morfémou -i- sa hodnotia ako vyšší štýl. V 1. os. sg. sú prípony -m, -u, -i. (vidím, vedu, kryji) V 3. os. pl. –ou, -í (zní, vedou...). Čeština má niektoré odlišné väzby tam, kde slovenčina používa priamu väzbu s akuzatívom. (dosiahnuť niečo - dosáhnout něčejho). Čeština viac používa príčastie trpné nedokonavých slovies. (Tato kniha je čtena.). V súvetiach má čeština niektoré odlišné spájacie výrazy. (jenž, neboť, aniž, zda ať – nebo, jelikož, jestli, nýbrž...). Osobitným útvarom češtiny ako spisovného jazyka je tzv. obecná čeština, ktorá sa čiastočne odlišuje od spisovnej češtiny vo výslovnosti, v niektorých tvaroch i v slovníku (být – bejt, mléko – mlíko...).

3. Slovná zásoba (lexika): Niektoré české slová sú veľmi odlišné od slovenčiny (vesnice, polštář, čáp...). Niektoré české slová však poznáme zo slovenských nárečí, resp. zo staršej literatúry, niekedy majú v slovenskom nárečí iný význam. (žízeň, polibek, sklep, kmín...). Niektoré cudzie slová v češtine majú iný rod alebo iný prepis – pravopis. (téza – teze). Udomácnené české výrazy v nespisovnej slovenčine je ďalšia z možností.