Lexikológia

- náuka o slove a slovnej zásobe
- objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (tematiky) a formy (pomenovania)
- slovná zásoba je jednou z hlavných zložiek jazyka a tvorí lexikálnu rovinu

Slovo:
- je ustálená skupina hlások
- niečo pomenúva, označuje
- má lexikálny a gramatický význam
- musí mať ustálenú formu, vecný význam
- niektoré slová sú viacvýznamové (okrem prvotného majú aj druhotný význam – napr. hlava)
- zviera – nadradený pojem rovnocenným pojmom líška, pes, mačka, ...

Pojem:
je základnou formou ľudského myslenia
je odrazom všeobecných a podstatných vlastností predmetov a javov skutočnosti
obsah pojmu je daný výpočtom jeho základných znakov, vymedzuje ho definícia
pomenovaním pojmu je slovo alebo skupina slov – slovné spojenie

Etymológia:
- náuka o skúmaní pôvodu slov
- synonymá – slová podobného významu a rôzneho znenia
- paronymá – slová, ktoré sa hláskovo podobajú a hláskovo ovplyvňujú
- homonymá – slová rovnakého znenia a iného významu

Slovná zásoba:
- slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku a je zachytená v slovníkoch

Slovníky:
- Slovník slovenského jazyka
- Malý synonymický slovník
- Malý frazeologický slovník
- terminologické, cudzích slov, dvojjazyčné, etymologické, frekvenčné, retrográdne

Základná a individuálna slovná zásoba:
- základná slovná zásoba – najpoužívanejšie slová (1000 – 1500)
- individuálna slovná zásoba:
-> rôzna
-> priemer: 3000 – 8000 slov
-> aktívne – slová, ktoré poznáme a používame
-> pasívna – 5-krát väčšia než aktívna – slová, ktoré poznáme, ale nepoužívame
-> najväčšiu slovnú zásobu majú spisovatelia

Systém v slovnej zásobe:
- slová v slovnej zásobe sú v určitých vzťahoch – tvoria systém:

1. podľa vecného významu:
a) 10 slovných druhov (plnovýznamové – neplnovýznamové)
b) jednovýznamové – viacvýznamové
c) neodvodené – odvodené; zložené
d) synonymá (rovnoznačné)
e) homonymá (rovnozvučné)
f) antonymá (protikladné)
g) paronymá (hláskoslovne a významovo sa ovplyvňujúce)
h) súradné – nesúradné (významovo nadradené, podradené)

2. podľa dobového výskytu:
a) nové (neologizmy)
b) zastarané, archaizmy, historizmy

3. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
a) neutrálne (štylisticky nepríznakové)
b) štylisticky príznakové:
1. spisovné (odborné, básnické, hovorové)
2. nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové)

4. podľa expresivity:
a) neutrálne (bez citového zafarbenia)
b) citovo zafarbené (zjemňujúce, zhoršujúce)

Zmeny v slovnej zásobe:

Skupina časovo príznakových slov
- slovná zásoba sa rýchlo mení, vyvíja
- neologizmy – novovznikajúce slová:
1. domáce (napr. množina)
2. cudzie (napr. windsurfing)
- zastarané slová:
1. historizmy – zanikli
2. archaizmy – majú náhradu

Obohacovanie slovnej zásoby
- cudzie slová (prevzaté slová):
1. zdomácnené (víkend)
2. pôvodné (science-fiction)
3. internacionalizmy (emócia)
- väčšinou sa skloňujú podľa domácich vzorov
- slovná zásoba sa okrem tvorenia nových slov a preberania cudzích slov obohacuje aj tým, že slová dostávajú nový význam
- centrum slovnej zásoby sa mení najpomalšie

Štylistické využitie slovnej zásoby:

Expresívne slová

- slová, ktoré, na rozdiel od štylisticky neutrálnych, majú kladný (maznavý) alebo záporný (hanlivý) odtienok, ktorý je označený v Slovníku slovenského jazyka
- používajú sa iba v úzkom, familiárnom styku

Synonymá

- rovnoznačné, no nerovnako znejúce slová
- nemajú vždy totožný význam (odlišujú sa významovými a štylistickými odtienkami)
- synonymické rady nájdeme v Malom synonymickom slovníku

Antonymá
- slová opačného významu
- obyčajne tvoria dvojice, no sú i iné prípady (starý – nový, mladý)

Frazeologizmy
- je to ustálené spojenie najmenej dvoch slov, ktoré má spravidla prenesený význam
- frazeológia je náuka všetkých frazeologizmov ako aj súhrn všetkých frazeologizmov
- môžu byť ľudové, intelektuálne a europizmy

Slovníček:
deminutívum – zdrobnenina
augmentatívum – zveličenina
eufemizmus – zmierenie, zjemnenie
laudatívum – maznavé slovo
melioratívum – zlepšenie
vulgarizmy – v spoločenskom styku neprístupné slová
žargón – reč určitej spoločenskej triedy alebo jej vrstvy odlišujúca sa od spisovného jazyka hlavne slovníkom
argot – tajná reč spoločensky nižších vrstiev

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/235-lexikologia/