- náuka o slove a slovnej zásobe
- objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (tematiky) a formy (pomenovania)
- slovná zásoba
je jednou z hlavných zložiek jazyka a tvorí lexikálnu rovinu
Slovo:
- je ustálená skupina hlások
-
niečo pomenúva, označuje
- má lexikálny a gramatický význam
- musí mať ustálenú formu, vecný význam
- niektoré slová sú
viacvýznamové (okrem prvotného majú aj druhotný význam – napr. hlava)
- zviera – nadradený pojem rovnocenným pojmom líška, pes,
mačka, ...
Pojem:
je základnou formou ľudského myslenia
je odrazom všeobecných a podstatných
vlastností predmetov a javov skutočnosti
obsah pojmu je daný výpočtom jeho základných znakov, vymedzuje ho definícia
pomenovaním
pojmu je slovo alebo skupina slov – slovné spojenie
Etymológia:
- náuka o skúmaní pôvodu slov
-
synonymá – slová podobného významu a rôzneho znenia
- paronymá – slová, ktoré sa hláskovo podobajú a hláskovo ovplyvňujú
-
homonymá – slová rovnakého znenia a iného významu
Slovná zásoba:
- slovná zásoba je súhrn všetkých
slov, ktoré existujú v jazyku a je zachytená v slovníkoch
Slovníky:
- Slovník slovenského jazyka
-
Malý synonymický slovník
- Malý frazeologický slovník
- terminologické, cudzích slov, dvojjazyčné, etymologické, frekvenčné,
retrográdne
Základná a individuálna slovná zásoba:
- základná slovná zásoba – najpoužívanejšie
slová (1000 – 1500)
- individuálna slovná zásoba:
-> rôzna
-> priemer: 3000 – 8000 slov
-> aktívne – slová,
ktoré poznáme a používame
-> pasívna – 5-krát väčšia než aktívna – slová, ktoré poznáme, ale nepoužívame
->
najväčšiu slovnú zásobu majú spisovatelia
Systém v slovnej zásobe:
- slová v slovnej zásobe sú v
určitých vzťahoch – tvoria systém:
1. podľa vecného významu:
a) 10 slovných druhov (plnovýznamové –
neplnovýznamové)
b) jednovýznamové – viacvýznamové
c) neodvodené – odvodené; zložené
d) synonymá (rovnoznačné)
e)
homonymá (rovnozvučné)
f) antonymá (protikladné)
g) paronymá (hláskoslovne a významovo sa ovplyvňujúce)
h) súradné –
nesúradné (významovo nadradené, podradené)
2. podľa dobového výskytu:
a) nové (neologizmy)
b) zastarané, archaizmy,
historizmy
3. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
a) neutrálne (štylisticky nepríznakové)
b) štylisticky
príznakové:
1. spisovné (odborné, básnické, hovorové)
2. nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové)
4. podľa
expresivity:
a) neutrálne (bez citového zafarbenia)
b) citovo zafarbené (zjemňujúce, zhoršujúce)
Zmeny v slovnej zásobe:
Skupina časovo príznakových slov
- slovná zásoba sa rýchlo mení, vyvíja
- neologizmy –
novovznikajúce slová:
1. domáce (napr. množina)
2. cudzie (napr. windsurfing)
- zastarané slová:
1. historizmy –
zanikli
2. archaizmy – majú náhradu
Obohacovanie slovnej zásoby
- cudzie slová (prevzaté slová):
1.
zdomácnené (víkend)
2. pôvodné (science-fiction)
3. internacionalizmy (emócia)
- väčšinou sa skloňujú podľa domácich
vzorov
- slovná zásoba sa okrem tvorenia nových slov a preberania cudzích slov obohacuje aj tým, že slová dostávajú nový význam
-
centrum slovnej zásoby sa mení najpomalšie
Štylistické využitie slovnej zásoby:
Expresívne
slová
- slová, ktoré, na rozdiel od štylisticky neutrálnych, majú kladný (maznavý) alebo záporný (hanlivý) odtienok, ktorý je
označený v Slovníku slovenského jazyka
- používajú sa iba v úzkom, familiárnom styku
Synonymá
- rovnoznačné,
no nerovnako znejúce slová
- nemajú vždy totožný význam (odlišujú sa významovými a štylistickými odtienkami)
- synonymické
rady nájdeme v Malom synonymickom slovníku
Antonymá
- slová opačného významu
- obyčajne tvoria dvojice, no sú i
iné prípady (starý – nový, mladý)
Frazeologizmy
- je to ustálené spojenie najmenej dvoch slov, ktoré má spravidla
prenesený význam
- frazeológia je náuka všetkých frazeologizmov ako aj súhrn všetkých frazeologizmov
- môžu byť ľudové,
intelektuálne a europizmy
Slovníček:
deminutívum – zdrobnenina
augmentatívum – zveličenina
eufemizmus – zmierenie, zjemnenie
laudatívum – maznavé slovo
melioratívum – zlepšenie
vulgarizmy – v spoločenskom styku
neprístupné slová
žargón – reč určitej spoločenskej triedy alebo jej vrstvy odlišujúca sa od spisovného jazyka hlavne slovníkom
argot – tajná reč spoločensky nižších vrstiev