Slovná zásoba, Členenie slovnej zásoby

Slovná zásoba

• (lexika) je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti alebo neskutočnej, virtuálnej (mier, priateľstvo…)
• Základnou jednotkou je slovo
• slovná zásoba ako otvorený súbor slov sa spomedzi všetkých jazykových zložiek najrýchlejšie mení a vyvíja, citlivo reaguje na zmeny v spoločnosti. Má však pevný základ- jadro slovnej zásoby

Členenie slovnej zásoby

1. podľa geografického a sociálneho používania
2. zo štylistického hľadiska

1. členenie slovnej zásoby podľa geografického a sociálneho používania

1. slovná zásoba národného jazyka- súbor všetkých slov daného jazyka
   • slovná zásoba spisovného jazyka
   • nárečová slovná zásoba

• slovná zásoba spisovného jazyka a nárečová slovná zásoba je najdôležitejšia a najpočetnejšia. Počet slov národnej slovnej zásoby je v jednotlivých jazykoch rôzny. Závisí to od vyspelosti, starobylosti, vývoja a jazykových špecifík národa.
  1. individuálna slovná zásoba- tvorí ju súbor slov jednotlivca
• množstvo slov individuálnej zásoby je rôzne závisí od rôznych faktorov (vek, vzdelanie, profesia) odhaľuje taktiež pôvod a región daného človeka
• môže byť:

1.  
   • aktívna- slová ktoré jednotlivé nielen pozná ale aj ich používa
   • pasívna- jednotlivec tieto slová pozná ale v bežnej komunikácii ich nepoužíva (cudzie jazyky)

1. členenie slovnej zásoby zo štylystického hľadiska

1. bezprízakové slová – slová jadra slovnej zásoby

• sú štylisticky neutrálne
• možno ich použiť v akomkoľvek jazykovom prejave a v ktoromkoľvek jazykovom štýle
• ich základnou funkciou je pomenúvať vlastnosti, deje objektívnej skutočnosti
  1. štylisticky príznakové (zafarbené) slová- slová pri ktorých si uvedomujeme ich zviazanosť s určitým typom textov (kancelarizmy – administratívne texty, termíny – náučné texty)
• členenie podľa obsahu (významu)
  • termíny (odborné názvy)- jednoslovné alebo viacslovné pomenovania ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne, jednoznačne. Využívajú sa hlavne v náučných textoch (medved hnedý, morféma, kyselina chlorovodíková) medzi termíny patria aj:
    • kancelarizmy- typické slová administratívnych textov (splatnosť, pohľadávka, faktúra …)
    • publicizmy (žurnalizmy)- slová, ktoré sú typické pre publicistické texty (iniciatíva, atentát, terorizmus…)
  • hovorové slová- používame ich v súkromnom prejave, sú neoddeliteľnou súčasťou hovorových textov (žúrovať, panelák…)
  • knižné slová- nezvyknú sa používať v ústnej podobe, nachádzame ich predovšetkým v písomných textoch (riava, rinúť sa, milota.) mnohé z nich sú cudzieho pôvodu (decentný, letargia) časť knižných slov hodnotíme jako básnické slová- poetizmy (krásnota, deva, luna
    • členenie podľa pôvodu
  • domáce slová- majú domáci pôvod, väčšina z nich sa môže použiť vo všetkých typoch textov (zbojník, noha, kniha…)
  • Cudzie slová- slová, ktoré sa prebrali z cudzích jazykov, používajú sa hlavne v náučných textoch. Môžu byť:
  • Zdomácnené- už ich nepociťujeme ako cudzie- meter, uniforma, rádio, televízor
  • Medzinárodné slová (internacionalizmy)- vyskytujú sa vo viacerých jazykoch. Pomenúvajú javy z oblasti politiky, kultúry. Uľahčujú medzinárodné dorozumievanie sa (terorizmus, aliancia…)
    • Členenie podľa spisovnosti
      1. spisovné slová- patria do slovnej zásoby spisovného jazyka a sú kodifikované v normatívnych príručkách
      2. Nespisovné slová- slová ktorých použitie je obmedzené le na veľmi úzky okruh textov. Zaraďujeme sem:
         • Nárečové slová (dialektizmy)
         • Slangové slová- nespisovné slová, ktoré vznikajú často deformáciou známych slov, používa ich istá spoločenská alebo záujmová skupina, ide o osobitne neštandardné vyjadrovanie sa.
         • Profesionalizmy- Nespisovné slová, ktoré používa istá profesia, slúžia na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa (operačka, zubárina, deckár)
         • Argot- tajná, šifrovaná reč, v ktorej sa známe slová používajú v kontexte ktorému nezasvätený člověk nerozumie. Používajú ju rôzne asociálne skupiny
           • Členenie podľa doby používania(dobovosti)
         • Neologizmy- novovzniknuté slová alebo spojenia slov. Vyžaduje si ich spoločenský vývoj. Vznikajú hlavne pre potreby náučných, administratívnych a publicistických textov (mobilný telefón, privatizácia, snoubording, hamburger…) často sú to slová prebrané z cudzieho jazyka
         • Príležitostné slová- slová použité príležitostne (slanieť, sladkoústa dievčina, chrumkavý človek. Tieto slová vznikajú a zanikajú s textom. Nie sú zaregistrované v bežných slovníkoch
         • Zastarané slová- slová alebo slovné spojenia, ktoré sa dnes už nepoužívajú. Dostali sa na okraj slovnej zásoby. Rozdeľujú sa na:
         • • Archaizmy- slová ktoré už bežne nepoužívame. Pretože v procese jazyka sa začali častejšie používať iné, novšie slová – ich synonymá. Využívajú sa v umeleckých textoch kde chcú zdôrazniť staršou dobu
           • Historizmy- slová, ktoré kedysi pomenúvali hlavne predmety, povolania…dnes už neexistujú a preto v súčasnej slovenčine nemajú synonymá. Existujú už len v dielach s historickou tematikou (dereš, dráb, groš…)
             • Členenie podľa expresívnosti – vyjadrujme nimi svoj postoj. Rozdeľujeme ich podľa postoja k danej osobe:
           • Kladný postoj
           • Zdrobneniny (deminutíva)- slovné spojenia ktorými podávateľ vyjadruje svoj pozitívny alebo lichotivý vzťah k pomenúvanej realite. Pomenúva tiež drobné veci (mačička, psíček, zlatučký)
           • Eufemizmy- slová alebo slovné spojenia použitím ktorých podávateľ zmierňuje, zjemňuje svoj prejav (zaspať- zomrieť, mať dobrú náladu – byiť opitý….)
           • Hypokoristiká- lichotivé slová s prízakom maznavosti. Používajú sa v súkromných prejavoch (mamka, ocinko)
             • Záporný postoj:
               • Pejoratíva- hanlivé slová, ktorými sa vyjadruje záporný pohŕdavý alebo odsudzujúci postoj (žbrnda, držgroš, pracháč.)
               • Augumentíva- opak deminutív- zveličujeme nimi základný význam (hlavisko, psisko)
               • Desfeminizmy- opak eufemizmov. Sú príbuzné s pejoratívami ale pri nich ide o zveličované, nasadené zdôrazňovanie zápornej vlastnosti alebo nedostatku, hrubé a drsné vyjadrovanie sa (ožran-pijan, chajda- dom) patria sem aj nadávky (ty teľa, ty zmija, ty hyena)
               • Vulgarizmy- hrubé, neslušné výrazy s výrazne negatívnym nábojom ktorým sa treba vyhýbať. Ich použitie je v rozpore s etikou spoločenského správania
                 • Členenie na základe významových súvislosti, vzťahov medzi slovami
               • Synonymá- rovnozvučné slová, ktoré majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam (bežať-utekať, osoba-jedinec)tvoria takzvané synonymické rady(viac ako 2)
               • Antonymá (opozitá)- sú protikladné slová, sú to dvojice (niekedy aj trojice slov) s opačným významom (kupovať – predávať, príchod – odchod) najčastejšie sa využívajú v rečníckom, umeleckom a publicistickom štýle ak chceme zdôrazniť nejaký protiklad
                 • Členenie na základe vonkajšej podoby(formy)
               • Homonymá- sú rovnozvučné slová, ktoré rovnako znejú ale majú rozdielny význam (koruna)