Zvuková rovina a pravopis

Zvuková rovina a pravopis

1. Prozodické vlastnosti reči

a) prestávka

Je to prerušenie prúdu reči.

• prirodzená (fyziologická) – z potreby nadýchnuť sa
• významová – na hranici viet, pri čiarke...

b) melódia viet

Vety majú svoju melódiu.

• klesavá melódia

– v oznamovacích, rozkazovacích, zvolacích vetách

– v opytovacích vetách, ak ide o dopĺňaciu otázku ( otázka začína opytovacím zámenom)

• stúpavá melódia
  • v opytovacích vetách, ak ide o zisťovaciu otázku (otázka nezačína opytovacím zámenom)

c) sila hlasu

Hlas zosilňujeme, keď chceme povedať niečo dôležité.

d) dôraz

Dáva sa na celé slovo, ktoré má vo vete najdôležitejší význam. V pokojnej reči je dôraz na poslednom slove vo vete.

e) prízvuk

Dáva sa na slabiku v slove. V slovenčine je prízvuk na prvej slabike slova. Hovorí sa mu hlavný slovný prízvukä,

2. Delenie hlások

a) samohlásky

• krátke – a,e ä, i, y, o, u
• dlhé – á, é, í, ý, ó, ú

• dlhé – á, é, í, ý,

b) dvojhlásky

• ia, ie, iu, ô

c) spoluhlásky

– z hľadiska pravopisu:

• tvrdé – d, t, n, l, h, ch, k, g
• mäkké – ď, ť, ň, ľ, ž, š, č, dž, c, dz, j
• obojaké – b, m, p, r, s, v, z, f

– podľa znelosti

• znelé párové – b, d, ď, dz, dž, g, h, z, ž, v
• neznelé párové – k, č, š, f, s, t, ch, c, p, ť (kočiš Faust chce piť)
• zvučné (znelé) nepárové – m, n, ň, l, ľ, r, j

↓

nepárové hlásky sa nikdy nespodobujú, lebo nemajú pár,

ovplyvňujú však neznelé párové hlásky

– slabičné hlásky:

• l, ĺ, r, ŕ

4. Spodobovanie

Spodobovanie je jav, pri ktorom dochádza k zmene výslovnosti hlásky – inak hlásku píšeme, inak ju počujeme. Deje sa to vtedy, ak sa stretnú vedľa seba znelá a neznelá hláska alebo opačne.

v t á k

↓ ↓

znelá neznelá

Neznelá hláska „t“ ovplyvní znelú hlásku „v“, ktorá sa preto zmení na neznelú hlásku „f“ – preto počujeme „fták“

Spodobovanie nastáva:

• na začiatku slova: včela – fčela
• vo vnútri slova: dlážka – dláška
• na konci slova pred prestávkou: holub – holup
• pri splývavej výslovnosti: vták hlasno zaspieval – vtág hlasno zaspieval

POZOR!!! – SPODOBOVANIE NENASTÁVA PRI SPLÝVAVEJ VÝSLOVNOSTI PREDLOŽKY A OSOBNÉHO ZÁKLADNÉHO ZÁMENA – napr. s nami, od nej...

Spodobovanie a výslovnosť hlásky „v“:

• v → f : na začiatku slova, ak za „v“ nasleduje neznelá spoluhláska
• v→ u: vo vnútri slova a na konci slova, ak za „v“ nenasleduje znelá hláska napr. slivka, páv (sliuka, páu)
• v→ v: ak za hláskou „v“ nesleduje znelá hláska alebo samohláska napr. voda

5. Pravidlo o rytmickom krátení

V spisovnej slovenčine nesmú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Ak to nastane, druhá slabika sa kráti. Napr.: múdry, biely

Z pravidla o rytmickom krátení je však niekoľko výnimiek:

• v pádových príponách podstatných mien

– ženského rodu (vzor žena – G pl.): výhier

(vzor ulica – G pl.): hrádzí

( vzor dlaň – G pl.): básní

– stredného rodu (vzor vysvedčenie) : tŕnie, v tŕní

( vzor mesto – G pl.): hospodárstiev

• v pádových príponách prídavných mien

– mužský, ženský, stredný rod (vzor páví) : páví, pávia, pávie

• v tvaroch slovies prítomného času

– 1. – 3. os. sg. a pl.: zmúdriem, zmúdrieš

– 3. os. pl. : krútia, chvália

– 1. – 3. os. sg. a pl. : chválievam, chválievač

• v ohýbacích príponách neurčitých zámen s časticou nie-

niečí, niečia, niečie

• v slovách s predponou ná-, zá-, sú-

nátierka, zásielka, súčiastka

• v niektorých zložených slovách

párkrát

6. Vlastné mená

Vlastné mená píšeme s veľkým začiatočným písmenom.

• vlastné mená – osôb, bytostí, zvierat, národov, občanov

Jano, Brezina, Pejko, Zlatovláska, Slovák, Oravan, Boh (kresťanský), Matka Božia

!!!Pozor!!! boh (nadprirodzená bytosť) každý boží deň, boh Mars

• mená planét – Mars, Jupiter, Slnko, Venuša

!!!Pozor!!! zem (hlina, podlaha) svieti slnko (zdroj tepla)

• zemepisné názvy a mená štátov

– jednoslovné: Záruby, Karpaty, Vtáčnik, Slovensko, Estónsko

– viacslovné : Vysoké Tatry, Biele Karpaty, Severné Írsko, Čierne more, Slovenské

rudohorie, Česká republika, Monacké kniežactvo, Vatikánsky

mestský štát, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Dobšinská ľadová

jaskyňa

• názvy ľudských osídiel

– mestá a obce: veľkým písmenom píšeme všetky plnovýznamové slová

Kysucké Nové Mesto, Senica nad Myjavou

!!!POZOR!!! Štrbské Pleso – obec

Štrbské pleso – jazero

– ulice, mosty, námestia: prvé písmeno vždy veľké, ostatné len ak sú samy

vlastným menom

Ulica víťazov, Ulica Mateja Bella, Námestie mieru, Hviezoslavovo námestie, Námestie P.O. Hviezdoslava, Most Apollo

• názvy sviatkov

– jednoslovné: Vianoce, Turíce, Hromnice

– viacslovné: prvé písmeno je vždy veľké – Veľká noc, Prvý máj, Sviatok práce,

Medzinárodný deň detí, Slovenské rodné povstanie

!!!POZOR!!! – vianočné sviatky, veľkonočné sviatky

• názvy jedinečných inštitúcií

– bez vlastného mena: prvé písmeno vždy veľké

Matica slovenská, Slovenské národné divadlo, Slovenská akadémia vied,

– s vlastným menom v názve: vlastné mená, ktoré sú súčasťou názvu píšeme ľkým písmenom

Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK, Úrad vlády Slovenskej republiky,

Chrám Matky Božej v Paríži

• názvy inštitúcií

– ak sú určené presne (s miestom sídla), začiatočné písmeno píšeme veľké:

Mestský úrad v Senici, Základná škola, Sadová 620, Senica

– ak nie sú určené presne (bez sídla) a nejde o názov konkrétnej inštitúcie, píšu sa

s malým písmenom:

základná škola, materská škola, mestský úrad

!!!POZOR!!!

– Názvy vyučovacích predmetov sa píšu s malým písmenom

Vynikám v dejepise a v slovenskom jazyku.

– Názvy oddelení inštitúcií sa píšu s malým písmenom

Študujem odbor cestnej dopravy.

7. Interpunkčné znamienka

• úvodzovky – na označenie citátu

– na označenie slova s preneseným významom

– v priamej reči

Priama reč:

1. „P............... ?!,“ u.......................... .

„Kde je mačiatko?“ spytuje sa Klárka.

1. U.................... : „P...................... ?!.“

Mamička povedala: „Bolo niekde na chodbe.“

1. „P.......................,“ u........................ , „p.....................?!.“

„Bolo na chodbe, “ hovorí mama, „ale už zmizlo.“

• čiarka – vyčleňuje z vety oslovenie, pozdrav, citoslovce

– na vydelenie prístavku

– pri vymenúvaní

– pri spojkách (pozr. pravidlá čiarky pri slovnom druhu – spojky)

– v súvetí

• pomlčka – sa používa medzi slovami a vetami, je dlhšia ako spojovník, od slov sa

oddeľuje medzerou

– vo vete namiesto slovesa byť: Mladosť – radosť.

– pri oddeľovaní vsuviek vo vete: Ranné správy – najčerstvejšie informácie –

ho zaujímali najviac.

– pri vypočítavaní bodov: Prídavné mená delíme na: – akostné

– vzťahové

– privlastňovacie

– na označenie časového rozpätia: 2005 – 2015

• spojovník – je kratší ako pomlčka, neoddeľuje sa medzerou, používa sa:

– v zložených vlastných menách: Mária Rázusová-Martáková

– v zložených všeobecných podstatných menách: propán-bután

– v zložených prídavných menách na vyjadrenie zreteľne vydelených častí:

bielo-modro-červená zástava

– pri rozdeľovaní slov na konci riadka – návštev-ník

– na pripojenie prípony ku skratkovým slovám: TANAP-e

• lomka – sa používa…

– v odborných textoch medzi variantnými výrazmi: -ár/-ar/-iar

– na vyjadrenie vzťahu dvoch veličín: 6l/100 km