Syntaktická rovina
Syntaktická rovina
- Delenie viet:
- podľa obsahu (zámeru hovoriaceho)
- oznamovacie – Idú k nám hostia.
- rozkazovacie – Dajte pozor!
- opytovacie – Čo si jej vlastne povedal?
- želacie – Bárs by to vyšlo.
Všetky druhy viet môžu mať formu zvolania.
- podľa zložitosti
- jednoduchá – má 1 gramatické jadro
a) holá – iba hlavné vetné členy
b) rozvitá – hlavné vetné členy sú rozvité vedľajšími
- súvetie – má 2 a viac gramatických jadier
a) priraďovacie – vety sú rovnocenné, jednou sa nedá pýtať a druhou odpovedať
b) podraďovacie – vety sú v nadradenom vzťahu, jednou sa pýtame, druhou
odpovedáme
c) podľa členitosti gramatického jadra
- dvojčlenné – gramatické jadro tvorí podmet a prísudok
a) úplné – podmet je vyjadrený
b) neúplné – podmet je nevyjadrený
- jednočlenné – gramatické jadro tvorí vetný základ
a) slovesné – tvorený zo slovesa
b) neslovesné – tvorený z iného slovného druhu
- Vetné členy:
Plnovýznamové slová vo vete zo syntaktického hľadiska majú platnosť vetného člena.
VČ delíme na: - hlavné: podmet, prísudok, vetný základ
– vedľajšie: prívlastok, predmet, príslovkové určenie
Dva alebo viaceré rovnocenné vetné členy vo vete tvoria viacnásobný vetný člen. Jeho členy sú oddelené čiarkou. Posledný je zväčša pripojený spojkou.
- prísudok – HVČ
Slovesá, ktoré osobám, zvieratám alebo veciam prisudzujú (pripisujú) určitú činnosť. Pýtame sa naň otázkou čo robí? Označuje sa číslicou 1.
- slovesný (1s) – je vyjadrený výlučne slovesami (Mama varí.)
- slovesno-menný (1m) – je vyjadrený slovesom + menom (pod.m., príd.m.,
zámenom)
(Otec je lekár.)
b) podmet – HVČ
Vyjadruje, kto alebo čo je vykonávateľom deja. Pýtame sa naň otázkou kto? čo? Označuje sa číslicou 2.
- vyjadrený (2v) – je vo vete uvedený, priamo napísaný (Mama varí.)
- nevyjadrený (2n) – nie je vo vete uvedený, ale z významu vety si ho vieme
domyslieť. (on) Píše úlohu.
Spojenie podmetu a prísudku tvorí prisudzovací sklad. Je to gramatické jadro dvojčlennej vety. Medzi podmetom a prísudkom je zhoda v osobe, čísle a rode.
c) vetný základ – HVČ
Ak sa jadro vety nedá rozdeliť na podmet a prísudok, zostáva iba jeden hlavný vetný člen. Ten sa volá vetný základ. Môže byť:
- slovesný – vyjadrený slovesom
Pomenúva: – javy v prírode (Vyjasnilo sa. Hrmí. Je hmlisto. V noci
nasnežilo.)
– pocity ľudí (Je nám príjemne. Spalo sa mi dobre. Bolo mi do
smiechu. Pichá ma v boku. )
- neslovesný – vyjadrený iným slovným druhom, než slovesom
Sú to najmä: – názvy (Slovenský jazyk. Potraviny u Lukáča.)
– nápisy (Prioritná zásielka. Horľavina. Pitná voda.)
– prejavy citov a hodnotení (Jéj! Och! Výborne! Jasné!)
– výrazy na upútanie pozornosti (Psssst. Aha! oslovenia: mami,
Zuzi...)
d) predmet – VVČ
Vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja !!!SLOVESO!!! Pýtame sa naň pádovými otázkami.
Včera som stretla kamarátku. (Koho som stretla? Kamarátku.)
Jedna veta môže obsahovať aj viacero predmetov. Predmet môže byť vo všetkých pádoch okrem nominatívu. Najčastejšie je vyjadrený podstatným menom alebo zámenom.
e) prívlastok – VVČ
Vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja !!! PODSTATNÉ MENO!!! Pýtame sa naň otázkami Aký? Ktorý? Čí?
- zhodný prívlastok – sa s podstatným menom zhoduje v rode, v čísle
a v páde. Najčastejšie stojí pred podstatným menom
a býva vyjadrený prídavným menom, zámenom
alebo číslovkou.
Napr. pomarančový džús, tento okamih, druhý riadok...
- nezhodný prívlastok – sa s podstatným menom, ktoré rozvíja, nezhoduje .
Najbežnejšie býva vyjadrený podstatným menom.
Napr. vôňa mora, úcta k rodičom, cesta loďou...
Zhodné a nezhodné prívlastky sa pri rozvíjaní podstatného mena môžu kombinovať.
víťazstvo
prvé hypermarketov
↓ ↓
zhodný prívlastok nezhodný prívlastok
f) príslovkové určenie – VVČ
Vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja !!!SLOVESO!!! Pýtame sa naň otázkami Kedy? Kde? Ako? Prečo? Najčastejšie býva vyjadrené príslovkou, podstatným menom alebo zámenom.
- PU miesta – vošiel dnu, žiť na ostrove, choďte tadiaľto
- PU času – vrátil sa nadránom, trvalo to chvíľu, odvtedy sa nerozprávajú
- PU spôsobu – hovoríš potichu, privítal nás s nadšením, nehovor tak, mlčí
ako ryba
- PU príčiny – Pokutovali ho za rýchlosť. Pre víchricu odložili štart.
g) prístavok – polovetná konštrukcia
Je konštrukcia, ktorou pomenujeme inak to isté, čo už raz bolo pomenované. Vyjadruje spresňujúcu alebo vysvetľujúcu informáciu. Stojí hneď za podstatným menom, na ktoré sa vzťahuje, neobsahuje sloveso a z vety je vydelený čiarkou.
Napr. Zlatá brána, najkrajší visutý most na svete, sa nachádza v San Franciscu.