Predložky – prvotné a druhotné

Predložky – prvotné a druhotné

Predložky vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami /slovami /.

Predložky stoja pred podstatnými menami, zámenami a číslovkami. Pomáhajú im vyjadrovať rozličné vzťahy: do práce, za námestím, pred nami.

Predložky rozdeľujeme na prvotné a druhotné.

Prvotné predložky

Prvotné predložky sa podľa zloženia členia na:

- jednoduché- bez, cez, do, k, medzi, na, o, od, okrem, po, pod, pre, pred, pri, proti, s, so, u, z, zo, v;

- zložené – popod, ponad, popri, spopod, sponad, spoza.

Druhotné predložky 

Druhotné predložky vznikli z iných slovných druhov:

- podstatných mien – vďaka, vinou, zásluhou, v záujme, vzhľadom na;

- prísloviek – blízko, mimo, povyše, okolo;

- slovies – začínajúc, končiac, v porovnaní s.

Predložky s, z, v, k kvôli výslovnosti niekedy priberajú samohlásku o alebo u, a to pred slovom, ktoré má v prvej slabike rovnakú alebo výslovnostne podobnú spoluhlásku ako predložka: zo záhrady, vo vani, ku garáži, zo školy, so sestrou, vo svojej, ku skrini.

Tento jav sa nazýva vokalizácia predložiek / vokál = samohláska /.

Jednotlivé predložky sa viažu s týmito pádmi:

G – bez, do, od, u, z, zo, spod, sponad, spomedzi, prostred, podľa, niže, vrátane...

D – k, ku, proti, naproti, voči, kvôli, napriek...

A – cez, pre, na, nad, medzi, pod, o , v...

L – pri, popri, o, v, na, po...

I - s, so, za, medzi, pod, pred, nad...