Lyrika, lyrické formy a žánre

LYRIKA
lyrické literárne dielo. Je charakteristické tým, že nemá dej, vyjadruje pocity, myšlienky a nálady autora, spravidla je veršované. Jeho názov súvisí s lýrou - hudobným nástrojom, ktorý v starovekom Grécku sprevádzal prednes básní. Podľa obsahu poznáme lyriku osobnú (intímnu), úvahovú (reflexívnu), náladovú (impresívnu), opisnú (deskriptívnu), spoločenskú a prírodnú.

AFORIZMUS:
stručná výstižná odpoveď, obsahujúca vtipnú myšlienku. Je blízky porekadlu.

HYMNA:
slávnostná báseň ospevujúca vznešenú myšlienku, ktorá spája nejaký kolektív. Osobitým druhom je štátna hymna.

ELÉGIA:
- žalospev, lyrický druhový útvar, báseň smútočného charakteru. Vyjadruje smútok nad smrťou nejakej osoby, žiaľ z osobných sklamaní básnika, bolesť z nešťastia národa a pod.(J.Kollár:Předzpěv k Slávy dcere,J.Hollý:Žalospevy).

EPIGRAM:
lyrický druhový útvar, krátka báseň, v ktorej autor satiricky a kriticky vyjadruje svoj vzťah k jednotlivým osobám, spoločenským vrstvám, ustanovizniam alebo k celej spoločnosti. Vyznačuje sa prekvapujúcim myšlienkovým vyústením - pointou. Významnými autormi epigramov v slovenskej literatúre sú J.I.Bajza, J.Záborský, J.Jesenský a i., v českej literatúre K.Havlíček Borovský.

ÓDA:
lyrický druhový útvar, oslavná báseň väčšieho rozsahu, vznešeného slohu, ktorou autori oslavujú prírodu, národ, slobodu, mier, mladosť, vlasť a pod.

SONET:
znelka, básnický útvar pozostávajúci zo 14 veršov, ktoré bývajú obyčajne rozčlenené na dve štvorveršové a dve trojveršové strofy. Niekedy básnici posledné dve strofy spájajú do jednej šesťveršovej (napr. P.O.Hviezdoslav v Krvavých sonetoch). Verše sonetu sú spravidla rýmované a každý sonet obsahuje uzavretú myšlienku alebo opis.