Modifikácia stavby jednoduchej vety

Modifikácia stavby jednoduchej vety

(Nepravidelnosti vo vetnej stavbe) 

A Nepravidelnosti gramaticky nesprávne

B Nepravidelnosti štylisticky príznakové 

A Nepravidelnosti gramaticky nesprávne 

1. Anakolút (vybočenie z vetnej stavby)

• vzniká v nepripravených ústnych jazykových prejavoch, keď hovoriaci akoby zabudol na svoj pôvodný zámer pri stavbe vety a pokračuje nesprávnym spôsobom:
• V potravinách treba kúpiť: chlieb, maslo, mlieko, múka, káva.

správne:V potravinách treba kúpiť: chlieb, maslo, mlieko, múku, kávu. 

2. Kontaminácia (kríženie väzieb)

• vzniká pri synonymných predmetových slovesách, ktoré majú podobný význam, ale rozdielnu väzbu:
• (plánovať čo? – počítať s čím?)

Plánujeme s tým, že rozšírime našu výrobu.

správne:Plánujeme to, že rozšírime našu výrobu. Počítame s tým, že rozšírime našu výrobu. 

B Nepravidelnosti štylisticky príznakové

( zdôrazňujú, vyjadrujú stav hovoriaceho,

snažia sa vyhnúť hrubému alebo nespisovnému vyjadreniu, zostručňujú jazykový prejav ) 

1. Apoziopéza (nedokončená výpoveď)

•  
  •  
    • prerušenie z citového dôvodu alebo hovoriaceho niečo vyruší:
    • Najradšej by som ho...! Chcel som vám pomôcť, ale...

2. Proziopéza (výpoveď bez začiatku)

•  
  •  
    • hovoriaci v snahe čo najskôr niečo oznámiť, akoby „prehltol“ prvú slabiku:
    • „ ´bré ráno.” „ ´rí, tam horí,” kričal naňho.

3. Prerývaná (prerušovaná) výpoveď

•  
  •  
    • realizuje sa celá výpoveď, ale intonačná línia je prerušená:
    • Či som ... ti to ... nepovedal? Keby som ... mohol ... rád by som ... niečo urobil.

4. Vložka (vsuvka, parentéza)

•  
  •  
    • slovo, slovné spojenie alebo veta, ktorá sa vkladá do inej vety bez jej syntaktického začlenenia:
    • Záhradu našiel – ako obyčajne – zatvorenú. Záhradu našiel, ako obyčajne, zatvorenú.  

5. Elipsa (výpustka)

•  
  •  
    • vzniká vynechaním istých vetných členov, ktoré z hľadiska významu vety nie sú dôležité a možno ich doplniť:
    • Statky – zmätky (sú). Hovoriť striebro, mlčať zlato (je).

„Kamže, kam?“ vyzvedala suseda (idete). Jednu kávu! (si prosím) 
  

6. Príznakovo zapojené vetné členy (vyčlenené vety – zdôraznené)

a) voľne zapojený vetný člen

– vetný člen od nadradeného vetného člena oddelený pauzou (čiarkou)

•  
  •  
    •  
      • zhodný prívlastok, príslovkové určenie, doplnok, prístavok
    • Chodí k nemu iba upratovačka, raz do týždňa. Ostala stáť bez slova, opretá o stenu.

Žena, nie stará, otočila za ním hlavu. 

b) pričlenený vetný člen (pripojený)

– k hotovej výpovedi sa dodatočne pripojí vetný člen, ktorý dopĺňa predchádzajúcu výpoveď:

•  
  •  
    • Doneste mi limonádu – ale studenú! Nekresli ju – ale pekne!

c) vytýčený vetný člen (vysunutý)

– zdôrazňovacia konštrukcia založená na synonymickom opakovaní výrazu

– vetný člen, ktorý chceme zvýrazniť, postavíme pred vetu, oddelíme čiarkou alebo pomlčkou a vo vete

ho nahradíme ukazovacím zámenom alebo zámennou príslovkou:

•  
  •  
    • Jano, ten sa vo svete nestratí. V našich továrňach, tam je nepretržitá prevádzka.

– prísudok sa vytyčuje tak, že sa zopakuje prísudkové sloveso na čele vety v neurčitku v zápornom

tvare, ak je prísudkové sloveso kladné, a v kladnom tvare, ak je prísudkové sloveso záporné (oddeľuje

sa čiarkou):

•  
  •  
    • Robiť nič nerobí, ale jesť by chcel. Povedať ti nepoviem, čo máš robiť.

d) osamostatnený vetný člen (osamotený)

– formálne tvorí samostatnú mennú jednočlennú vetu

– formálne nepatrí do predchádzajúcej vety, ale významovo áno

•  
  •  
    • Chcel jej povedať aspoň ďakujem. Za jej pomoc a slová.

A to by som nevedel. Byť celkom sám!