Neurčité tvary slovies a časovacie vzory

Neurčité tvary slovies a časovacie vzory 

Slovesá a ich tvary

Aj v slovenčine poznáme pravidelné a nepravidelné časovanie slovies. Podľa toho potom vyčleňujeme 15 vzorov časovania slovies.

Sú to tieto vzory: niesť, trieť, vidieť, rozumieť, brať, siať, žať, volať, držať, česať, pracovať, biť, robiť, minúť, padnúť.

Nepravidelne časujeme slovesá: byť, môcť, chcieť, ísť, prísť, jesť, vziať, vedieť, povedať, báť sa, stať sa, stáť

Trpné príčastie

Trpné príčastie sa v slovenskom jazyku môže tvoriť dvoma spôsobmi:

• príponou - tý sa tvorí trpné príčastie slovies:

a, ktoré sa končia na - núť (padnúť - padnutý, kopnúť - kopnutý)

b, všetky vzory s jednoslabičným koreňom (okrem niesť) : žať - zožatý, prijať - prijatý, biť - bitý, opiť - opitý, utrieť - utretý, odstáť - odstáty

• príponu - ný (-ený) sa tvoria príčastia od ostatných slovies (milovaný, neľúbený, opustený)

- od trpných príčastí sa môžu tvoriť aj slovesné podstatné mená (siaty - siatie)

Prechodník

V slovenskom jazyku sa prechodník slovies príponami -úc/ - iac, pridaním za prítomníkový kmeň z tretej osoby množného čísla, napr. ľúb-ia / ľúbiac, smej-ú sa / smejúc sa

V niektorých prípadoch sa kmeň slovesa rozširuje o skupinu -aj-

a, ak sa sloveso končí na -tať, -otať (aby sa vyhlo neľubozvučnosti), napr. jach-cú / jachtajúc, kok-cú / koktajúc

b, ak je na konci kmeňa dlhá slabika (aby sa zachovala dlhá prípona prechodníka), napr. chápu - chápajúc, štípu - štípajúc.

Platí tu výnimka z rytmického zákona, pretože dvojhláska sa v prípone -iac neskracuje, iba po spoluhláske J (napr. stojac, bojac sa).

Činné príčastia

Činné príčastie prítomné - tvorí sa od prítomníkového kmeňa nedokonavých slovies príponami: - úci, -úca, -úce, - iaci, - iaca, - iace (napr. berúci, hynúci, ľúbiaci, chodiaca, odchádzajúce). Platí tu výnimka z rytmického zákona, pretože ak prípona obsahuje dvojhlásku, tak sa ani po predchádzajúcej dlhej slabike neskracuje (chváliaci, vážiaci)

Činné príčastie minulé - tvorí sa od neurčitkového kmeňa dokonavých slovies príponami - vší, - všia, - všie (porozumevší, zdriemnuvší) - po predchádzajúcej dvojhláske ia neplatí zákon o rytmickom krátení (zakliavší). V ostatných prípadoch sa kmeňotvorná prípona kráti (umrieť - umrevší, minúť - minuvší).

Rozkazovací spôsob

Rozkazovací spôsob sa tvorí z prítomníkového kmeňa v 3. osobe množného čísla (rob-ia / rob, rob-te!)

- ak je prítomníkový kmeň zakončený na -ij, -yj, potom v rozkazovacom spôsobe j odpadá (pij-ú / pi, pi-te)

- ak sa prítomníkový kmeň končí na skupinu spoluhlások, pridáva sa k nemu samohláska i

(udr-ú / udr-i, udr-i-te, nesp-ia / nesp-i , nesp-i-te)

- slovesá s kmneňom na skupiny sť, šť, zď, žď môžu stáť na konci slova a preto nepriberajú samohlásku i

(pust-iť / pusť aj pusti, pišť-ať / pišť aj pišti). Podobne aj ak sa na konci nachádza spoluhláska č (urč-iť / urč aj urči, nefajč-iť - nefajč aj nefajči)

- tvrdá spoluhláska d, t, n, l sa v kmeni vzorov niesť, minúť, trieť zmäkčuje (minúť - miň, pliesť - pleť)

- dlhé kmeňové spoluhlásky sa v rozkazovacom spôsobe neskracujú (súdia - súď, píšu - píš)

- ak sa kmeňová samohláska skráti, už to nie sloveso, ale citoslovce (vitaj - vítaj).

Prehľad vzorov časovania

Prehľad časovania nepravidelných slovies