- útvar výkladového slohového postupu, v kt. autor zaujíma postoj k závažnejším
spoločenským alebo filozofickým problémom
- prostredníctvom úvahy sa vyjadrujeme a hodnotíme spoločnosť, jej myslenie a konanie
-
jej východiskom sú známe poznatky, kt. si autor osvojil štúdium, ale aj životné skúsenosti a bezprostredné zážitky
- autor zaujíma
subjektívny postoj, avšak tento postoj musí byť podložený logickými, objektívnymi skutočnosťami
- vyskytuje sa v náučnom štýle
(kritika, recenzia), v publicistickom štýle (úvodník, komentár) a v umeleckom štýle, a to v poézii (reflexívna lyrika), v próze a dráme (v
reči rozprávača i v reči postavy)
- dochádza k prestupovaniu (hybridizácii) štýlov – náučného, umeleckého, publicistického a
prípadne rečníckeho, ale aj iných slohových postupov ako výkladového (rozprávací, opisný)
-
zväčša sa prestupuje výkladový slohový postup s opisným slohovým postupom
- uvádzajú sa argumenty (dôkazy) a príklady
- pri
vysvetľovaní sa používajú základné postupy logického myslenia:
a) indukcia – logická myšlienková činnosť, ktorou sa z jednotl. konkrétnych prípadov vyvodzuje všeob. záver
b) dedukcia – zo zovšeobecnenia sa odvodzujú jednotlivé prípady
c) argumentácia
d) analýza – rozbor, rozklad
e) syntéza – zhrnutie
f) analógia – zhoda, obdoba, pripodobenie
g) komparácia – porovnávanie
h) konkretizácia – znázornenie
i) exemplifikácia – doloženie na príkladoch
j) aplikácia – použitie, prenesenie poznatkov
k) generalizácia – zovšeobecnenie.