Jazyk, reč, fonetika a fonológia

Jazyk, reč, fonetika a fonológia

jazyk: abstraktný systém lexikálnych a gramatických znakov, prostriedok myslenia a dorozumievania pre isté spoločenstvo ľudí

jazykový znak : zastupuje konkrétne veci z reálneho sveta, napr. pojem rieka zastupuje konkrétny útvar, zvuková a obsahová zložka, ktorá musí byť ustálená, náuka o znakoch - semiotika

Jazykový systém je inventár jazykových prostriedkov s vyznačenými vzťahmi medzi nimi. Všeobecne sa uznáva, že jazykový systém je usporiadaný do niekoľkých rovín alebo plánov, ktoré sú medzi sebou späté a tvoria medzistupne medzi zvukovou podobou slov a viet, viazanou na ľudský hlas, a ich významom, viažúcim sa na skutočnosť a ľudskú myseľ.

reč = konkrétna realizácia jazyka, zvukovo/písomne vyjadrovaný hovor

Funkcie jazyka

• dorozumievacia (komunikatívna) - jazykovými prostriedkami vyjadrujeme svoje myšlienky, city, pomenúvame objekty, vzťahy medzi nimi a svoj subjektívny vzťah k nim
• poznávacia funkcia (kognitívna) - jazyk je prostriedok, nástroj myslenia, myslenie človeka je viazané na slová (myslíme v nejakom jazyku)
• estetická funkcia – jazykom sa vyjadrujú emócie. Slová sa používajú aj v nepriamych, prenesených významoch – vznikajú obrazné pomenovania. Jazyk pôsobí ako istá estetická hodnota.
• reprezentatívna funkcia – jazyk reprezentuje spoločnosť, jej kultúru, je podstatným znakom národa a tým sa odlišuje od iných národov. Národné povedomie sa buduje aj na povedomí národného

Delenie jazykov

• národný jazyk: prirodzený živý jazyk národa, územne vymedzený, vnútorne diferencovaný a sociálne rozvrstvený
• cieľový: napr. SJ pre žiakov inej národnosti na území Slovenska (Maďari, Rómovia, Rusíni)
• cudzí: napr. slovenčina pre ľudí prichádzajúcich z iných krajín na naše územie
• úradný/štátny – je jazyk používaný vo verejnej správe. Jeho povinnú znalosť občanmi zaručuje štát

Vznik jazyka

• pravdepodobne v súvislosti s prácou – ľudia sa potrebovali vzájomne dorozumievať, odovzdávať si informácie, komunikovať
• vznikol asi pred 100 000 rokmi (Homo sapiens) na viacerých miestach Zeme. Pre skupiny príbuzných jazykov existoval spoločný pôvodný jazyk – prajazyk

 Indoeurópska jazyková rodina

1. slovanské jazyky

1. baltské jazyky: litovčina, lotyština

1. germánske jazyky: dánčina, nórčina, islandčina, angličtina, holandčina, nemčina, flámčina

1. románske jazyky: francúzština, taliančina, španielčina, katalánčina, portugalčina, rumunčina, moldavčina

1. keltské jazyky: írčina, waleština, bretónčina

1. grécky jazyk: novogréčtina existuje od 15. stor.

7. albánsky jazyk

1. arménsky jazyk

1. indické jazyky: hindčina, bengálčina

1. iránske jazyky: perzština, kurdčina, rómčina, atď.

• zoskupenie príbuzných jazykov, ktorými hovoria takmer všetky národy Európy a viaceré národy v západnej časti Ázie (najmä v Indii)
• predpokladá sa, že tieto jazyky sa vyvinuli z jedného pôvodného jazyka, ktorý nazývame indoeurópsky prajazyk – praindoeurópčina
• používala sa pravdepodobne na území juhovýchodnej Európy, Malej Ázie a Blízkeho východu okolo r. 3500 pred l.
• rozšírila sa na širšie územie spolu s presunmi jednotlivých kmeňov do Ázie (predkovia Indov a Iráncov), do Stredozemia (predkovia Grékov a Rimanov) a do zvyšku Európy (Kelti, Germáni, Slovania) a postupne sa z nej vyvinuli dnešné jazyky

 Staroslovienčina

najstarší slovanský spisovný jazyk. Spisovná norma vznikla na základe macedónskeho nárečia (kultivovaná macedónčina) používaného v okolí Solúna v 9. storočí. S určitými zmenami sa používa dodnes, nie už však ako živý jazyk, ale ako bohoslužobný jazyk katolíckych cirkví byzantského obradu (gréckokatolíckych) a pravoslávnych cirkví.

Jazykoveda

FONETIKA A FONOLÓGIA

• Jazykovedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú zvukovou stavbou jazyka, sa nazývajú fonetika a fonológia.
• Základnou jednotkou fonetiky je hláska a základnou jednotkou fonológie je fonéma
  • fonetika skúma: ako sa hlásky tvoria, ako ich počujeme, ako sa správajú v spojení s inými hláskami
  • fonológia skúma: ktoré zvuky ľudskej reči sa využívajú na dorozumievanie v jazyku, pomocou ktorých zvukov sa v jazyku rozlišujú slová a tvary, ..)

• Hláska: je najmenšia zvuková jednotka, je to rečovými orgánmi utvorený a vyslovený zvuk ustáleného znenia
• Fonéma: je zvuková jednotka , ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov. /napr. sud-súd/
  • jedna fonéma ale môže mať rôzne varianty. Varianty konkrétnej fonémy ale nerozlišujú význam slov napríklad Jano- Jan Vo výslovnosti týchto dvoch slov ide o dve samostatné hlásky n-n, ale sú to len dva varianty tej istej fonémy.
• v grafickej podobe sa hlásky aj fonémy zaznamenávajú prostredníctvom grafém (písmen)
• Graféma je najmenšia grafická jednotka
• slovenská abeceda má 46 grafém.
• Platí zásada, že jednej fonéme zodpovedá jedna graféma
• Výnimkou z tohto pravidla je napr: použitie dvoch grafém dz,ch na zaznamenanie jednej fonémy, písanie y,i na zaznamenanie jednej fonémy, písanie d,t,n,l, ktoré nahrádzajú d´ťňľ
• V praxi sa používajú dva typy písma- písané, tlačené, pričom každé má dva varianty – veľké písmená (majuskula) a malé písmená (miniskula)
• Poznáme tri typy písma : obrázkové ( hieroglyfy)

slabičné (klinové písmo, dnešné japonské) hláskové (hlaholika, cyrilika, azbuka, latinka)

• slovenčina používa písmená latinského pôvodu - latinku, ktorá bola doplnená o diakritické znamienka: dĺžeň, mäkčeň, dve bodky a vokáň
• okrem toho obsahuje aj interpunkčné znamienka : bodka, čiarka, bodkočiarka, apostrof, spojovník, výkričník, úvodzovky...
• Interpunkčné znamienka alebo rozdeľovacie znamienka sú grafické znaky, ktoré

nemajú fonetickú ani lexikálnu hodnotu a používajú sa na členenie textu. Pri čítaní nahlas sa prejavujú zmenou intonácie a prestávkami v texte. Každé interpunkčné znamienko podľa svojej povahy plní v texte vyčleňovaciu, pripájaciu alebo odčleňovaciu funkciu.

• ortoepia: je jazykovedná disciplína, ktorá stanovuje pravidlá spisovnej výslovnosti (treba si

v slovenčine dávať pozor na výslovnosť ä, ô,ŕ,ĺ..) Naprávaním organických chýb vo výslovnosti sa zaoberá logopédia