Rozprávanie ako slohový útvar umeleckého štýlu využíva
dramatizáciu stupňovaním zápletky (ako klasická stavba divadelnej hry).
V umeleckej literatúre je rozprávanie
pro-objektivizácia rozprávania cez autorskú reč. Ňou autor rozvíja príbeh, komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje
prostredie a toto všetko dopĺňa úvahami.
Rozprávanie často býva oživené rečou postáv formou dialógu.
Prehovor jedného dialógu sa volá replika.
- symetrický dialóg – pravidelné striedanie
replík
- asymetrický dialóg – je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútorným monológom postáv
Dej
možno dramatizovať – stupňovať jazykovými prostriedkami napr. krátke nedokončené vety, opakovanie, rečnícke otázky, umelecké jazykové
prostriedky.
V rozprávaní má veľký význam úvod. Poznáme 3 druhy úvodov:
Klasický – expozícia - začiatok deja (kde bolo, tam bolo ...)
In medias res – v strede deja
Retrospektíva – pohľad naspäť – začína vyvrcholením, a až potom sa dozvedáme, ako sa príbeh začal a rozvíjal (napr. Bednár: Sklený vrch)
-
frazeologizmami:
o intelektuálne – vyplývajúce zo vzdelania
o ľudové – príslovia a porekadlá
-
expresívnymi slovami (citovo zafarbenými):
o zjemňujúce
o zhoršujúce
o neutrálne