Vetné členy – Hlavné vetné členy

PRÍSUDOK

otázka = Čo robí podmet? Čo sa s podmetom deje?

a/ slovesný prísudok

Vetné členy

Hlavné vetné členy

Návšteva odišla. Turista sa chce ubytovať.

b/ slovesno-menný prísudok (sloveso BYŤ + podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka, príslovka)

Peter je lekár. Brat bol chorý. Zošit je môj. Tomáš bol prvý. Vajíčka sú natvrdo.

» » prísudok môže byť jednoduchý = holý (Žiak píše.), rozvitý (Žiak píše na tabuľu.) alebo viacnásobný (Žiak píše a kreslí na tabuľu.) TOTO DELENIE PLATÍ PRE VŠETKY VETNÉ ČLENY !!!

PODMET

otázka = Kto? Čo? (t.j. podmet je vždy v nominatíve)

- najčastejšie býva vyjadrený podstatným menom alebo zámenom (ale i prídavným menom, citoslovcom alebo číslovkou) a/ vyjadrený podmet

Mama pečie. Ona sa učí. Nadšené hurá sa ozvalo miestnosťou. Ranený si pýtal vodu. b/ nevyjadrený podmet

(Ona) V nemocnici ležala asi týždeň. (Otec) Bude čakať.

» » podmetom môže byť výnimočne i sloveso v neurčitku: Fajčiť je zakázané.

Vedľajšie vetné členy

PREDMET

otázka = všetky pádové otázky (s výnimkou nominatívu)

- rozvíja IBA prísudok, najčastejšie býva vyjadrený podstatným menom a zámenom

- v jednej vete môže byť viacero predmetov: Sestra mu kúpila darček. a/ priamy predmet

• keď sa naň pýtame pádovou otázkou akuzatívu (Koho? Čo?) Počujem ich. Peter zbieral listy.

b/ nepriamy predmet

• keď sa naň pýtame pádovými otázkami G, D, L a I Máme dosť jedla. Volám Janovi.

Premýšľali sme o tebe. Stavbári meškali s výstavbou.

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE

- rozvíja prísudok, niekedy aj prívlastok, najčastejšie býva vyjadrené príslovkou a predložkovým pádom podstatného mena

a/ príslovkové určenie miesta Kde? Kam? Kade? Odkiaľ?

Býva ďaleko. Vyšla spoza školy. Chystá sa ďaleko.

b/ príslovkové určenie času Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?

Odchádzame ráno. Nevidel som ho od októbra. Čakaj ma do jedenástej! Hľadali sme ho hodinu.

c/ príslovkové určenie spôsobu Ako? Akým spôsobom?

Cítim sa spokojne. Orientujem sa podľa hviezd.

d/ príslovkové určenie príčiny Prečo? Pre akú príčinu? Prišli na návštevu. Neprišiel do školy pre chorobu. PRÍVLASTOK

otázka = Aký? Ktorý? Čí?

- rozvíja podmet, predmet alebo príslovkové určenie

a/ zhodný prívlastok

• stojí pred podstatným menom a zhoduje sa s ním v rode, čísle a páde smreková hora jeho deti štvoro šiat štebotajúce lastovičky b/ nezhodný prívlastok
• stojí za podstatným menom

odbočka vpravo košík z prútia cesta nikam

» » náročná cesta lesom (zhodný aj nezhodný prívlastok)

PRÍSTAVOK

• podáva doplňujúcu informáciu o rozvíjanom výraze, oddeľuje sa čiarkami, pomlčkami, zátvorkami

Matej, kľúčový hráč, zlyhal v poslednom zápase.

Našej poštárke, usmievavej Vierke, sa ľudia radi vyžalujú. Turisti sa hrnú do Egypta, krajiny piesku a pyramíd.

DOPLNOK

• spája sa s prísudkom a súčasne aj s podmetom alebo predmetom (t.j. rozvíja prísudok a podmet, prísudok a predmet)

podmetový doplnok: Mama prišla unavená.

predmetový doplnok: Mamu som videla unavenú.

Pomôcka: Ako určovať vetné členy?

Na nádvorí postavili hradní páni murovanú studňu.

1. Prvý určujeme vo vete prísudok: Čo robili? postavili

1. Druhý určujeme vo vete podmet, pýtame sa pomocou prísudku: Kto postavil? páni

1. Ďalej vo vete určujeme ostatné slová (iba plnovýznamové môžu byť vetným členom), v poradí, v akom sa vo vete nachádzajú, prvé je slovo: na nádvorí

1. Toto slovo si spojíme s podmetom a s prísudkom, či s nimi v spojení dáva nejaký význam:

na nádvorí postavili na nádvorí páni

• vidíme, že užší význam má v spojení s prísudkom, t.j. na nádvorí postavili

1. zistili sme, že slovo na nádvorí sa viaže s prísudkom postavili, teraz už len pomocou otázok na vedľajšie vetné členy zistíme, o aký vedľajší vetný člen ide, urobíme to tak, že slovné spojenie na nádvorí postavili, umiestnime do nasledujúceho vzorca:

otázka na vedľajší vetný člen + vetný člen, ktorý už poznáme = vetný člen, ktorý chceme zistiť

• v našom prípade bude vzorec vyzerať takto:

otázka na vedľajší vetný člen + postavili = na nádvorí

• teraz nám stačí do vzorca už iba dopĺňať otázky na vedľajšie vetné členy a zistiť, ktorá sa do vzorca hodí: (pýtame sa) Aký?+ postavili = (odpoveď) na nádvorí (=slovo na nádvorí nie je odpoveďou na uvedenú otázku)

1. takto by sme vystriedali všetky otázky na prívlastok, príslovkové určenie a predmet, a zistili by sme, že vzorec má význam iba pri jednej otázke:

(pýtame sa) Kde?+ postavili = (odpoveď) na nádvorí (=slovo na nádvorí je odpoveďou na uvedenú otázku)

• z tohto vyplýva, že slovo na nádvorí bude príslovkové určenie miesta, lebo otázkou Kde?, ktorá sa nám hodila do vzorca sa pýtame práve naň

1. týmto postupom určujeme ďalšie plnovýznamové slová vo vete:

4m 1s 5z 2v 5z 3p

Na nádvorí postavili hradní páni murovanú studňu.

Ϟ ak je podmet nevyjadrený, nebude sa spájať s nijakým slovom vo vete, nebude ničím určený

ϟ podmet môže byť bližšie rozvitý IBA prívlastkom

ϟ predmet a príslovkové určenie môžu bližšie rozvíjať IBA prísudok, môžu byť spojené iba s prísudkom

ϟ ak sa dá na slovo, ktoré sa spája s prísudkom použiť otázka na príslovkové určenie a aj otázka na predmet, a obe

ϟ s prísudkom majú vo vzorci význam, slovo bude príslovkovým určením, to má prednosť pred predmetom ak sa vo vete slovo nespája s prísudkom, určite to je prívlastok