Prozodické vlastnosti reči (intonácia)
Prozodické vlastnosti reči (intonácia)
- intonácia sa prejavuje vo väčších rečových jednotkách ako hláska (najmenšou intonačnou jednotkou je slabika)
- intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu > > > časová, silová a tónová modulácia
KVANTITA
= trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobkom krátkej samohlásky
mama = má (obe slová majú rovnaké trvanie)
MELÓDIA
= striedanie výšky hlasu
- na základe melódie sa v SJ rozlišujú typy viet podľa obsahu (modálnosti)
a/ klesavá melódia (kadencia) - uspokojivá končiaca melódia (oznamovacie, rozkazovacie, zvolacie a želacie vety, doplňovacie opytovacie vety)
Film sa mi páčil. To bolo perfektné! Kto ho režíroval?
b/ stúpavá melódia (antikadencia) - neuspokojivá končiaca melódia (zisťovacie opytovacie vety)
Páčil sa ti ten nový film?
c/ polokadencia (semikadencia) - neuspokojivá nekončiaca melódia, naznačuje, že výpoveď sa ešte neskončila, počúvajúci očakáva jej pokračovanie (predovšetkým súvetia)
Myslel som si, že dnes neprídeš.
PRÍZVUK
= hovoriaci silou hlasu zdôrazňuje určitú slabiku slova
- v každom jazyku sa prízvuk ustálil na rôznych miestach, slovenský prízvuk patrí k stálym prízvukom (t.j. vždy sa zdôrazňuje prvá slabika slova), v taliančine a vo východoslovenských nárečiach zdôrazňujeme predposlednú slabiku, vo francúzštine väčšinou poslednú
a/ hlavný prízvuk – v slovenčine vždy na prvej slabike slova
b/ vedľajší prízvuk – vyskytuje sa napr. v zložených slovách, menej výrazný ako hlavný prízvuk
- vedľajší prízvuk je na 3. slabike štvorslabičných slov poľnohospodár
na 3. slabike a poslednej slabike viacslabičných slov spolupráca
NEPRÍZVUČNÉ SÚ V SLOVENČINE PRÍKLONKY a PREDKLONKY!
príklonky: tvary pomocného slovesa byť (som, si, je, ste, ...) zámená (mi, ti, si, ho, ju, vám, …)
predklonky: jednoslabičné spojky a častice (a, i, aj, že, keď, len, …)
~ jednoslabičné predložky sú zväčša prízvučné (Dokončili stavbu pred termínom.)
DÔRAZ
= vetný prízvuk, intonačné vyzdvihnutie jadra výpovede (t.j. chceme zvýrazniť význam jedného slova vo vete)
- od polohy dôrazu závisí zmysel celej vety, viď.:
Umývadlo v telocvični poškodili prváci. Umývadlo v telocvični poškodili prváci. Umývadlo v telocvični poškodili prváci.
a/ nepríznakový dôraz - v pokojnej reči, nachádza sa na poslednom slove vety Je nevýrazný.
b/ príznakový dôraz (emfáza) - vo vzrušenej reči, umiestnený podľa uváženia hovoriaceho Je veľmi výrazný.
TEMPO REČI
= množstvo slabík (alebo slov) vypovedaných za časovú jednotku (priemerné tempo reči je 100 slov za minútu)
- tempo reči ovplyvňuje obsah jazykového prejavu, dĺžka slov, autorova osobnosť, autorský zámer či komunikačná situácia (ženy spravidla hovoria rýchlejšie ako muži,oficiálne prejavy majú pomalšie tempo než rozprávanie príbehu, ak je text bohatý na termíny a pojmy, hovoríme pomalšie, atď.)
RYTMUS
= striedanie prízvučných a neprízvučných slabík v slove
PRESTÁVKA
= prerušenie rečového prúdu na určitý čas, resp. členenie súvislej reči na úseky (= frázovanie)
a/ fyziologická prestávka - keď sa potrebujeme nadýchnuť
b/ významová prestávka - ohraničuje vo výpovedi logické úseky, hovoriaci ňou zvyčajne naznačuje čiarku, koniec vety alebo vetného úseku (prestávka nemusí byť vždy tam, kde je čiarka či spojka)
c/ umelecká prestávka - vyvolanie dramatického napätia
- môže meniť význam viet, porovnaj: Popraviť nie, // oslobodiť!
Popraviť, // nie oslobodiť!
ZAFARBENIE HLASU
- dané geneticky, existuje nižšie/vyššie "posadený" hlas, nosový, hrdlový, rezavý, zastrený hlas, atď.
- schopnosť meniť farbu hlasu využívajú vo svojej práci napríklad herci
- zafarbenie hlasu využívame ako štylistický prvok (recitačné, reprodukčné, rituálové či reklamné)
VÝŠKA HLASU
= nasadenie hlasu do istej výšky
INTENZITA HLASU
= celková sila reči
- intenzitou hlasu môžeme stupňovať alebo znižovať dynamiku prejavu, vyčleňovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých