Rytmický zákon = pravidlo o rytmickom krátení

Rytmický zákon = pravidlo o rytmickom krátení

"Ak sa v slove nachádza dlhá slabika , za ňou by mala nasledovať slabika krátka."

dlhá slabika = nachádza sa v nej dlhá samohláska, dvojhláska alebo slabičné dlhé l, ľ, r a ŕ.

• rytmický zákon je jedinečný, iné slovanské jazyky ho nemajú

• o jeho presadenie sa zaslúžil najmä Ľudovít Štúr: pekné – peknuo dievča

krásne – krásno mesto

Výnimky z rytmického zákona

• navrhoval ich už Hattala, ale relatívne ustálené až od začiatku storočia (od kodifikácie Samuela Czambela)

a/ pri podstatných menách: G pl. podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzorov žena, ulica, dlaň a mesto (schôdzí, básní) všetky pády podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru vysvedčenie (lístie, lístia, lístiu, ...)

b/ pri prídavných menách: vzor páví (netopierí, vtáčí, kohútí)

c/ pri zámenách: zložené slová s časticami nie-, ktovie-, bárs- (niečí, ktoviekým, bárským) d/ pri číslovkách: zložené číslovky (tisíckrát, viacnásobný)

e/ pri slovesách: slovesá podľa vzoru rozumieť (zvážnieť, vytriezvieť) opakovacie slovesá (blúdievať, chválievať)

s tvarotvornými príponami -ia, -iac, -iaci (chvália, chváliac, chváliaci) f/ pri tvorené slov: zložená slová (šéftréner)

predpony ná-, zá-, sú- (nádielka, zásielka, súčiastka)

~ kolísanie normy v niektorých tvaroch: mliekar / mliekár

mliekareň / mliekáreň bábkarský / bábkársky