Slovné druhy a ich gramatické kategórie

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: celestina (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 01.12.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 037 slov
Počet zobrazení: 4 723
Tlačení: 192
Uložení: 193

Slovné druhy a ich gramatické kategórie

  • slovnými druhmi sa zaoberá jazykovedná disciplína morfológia Delenie slovných druhov podľa 3 kritérií:
  1. ohybné - neohybné
  1. plnovýznamové - neplnovýznamové
  1. sú vetné členy - nie sú vetné členy

Podstatné mená ohybné (skloňujú sa), plnovýznamové, sú vetným členom

  • pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje a stavy

konkrétne PoM

abstraktné PoM

všeobecné PoM

vlastné PoM

názvy osôb, zvierat a vecí (hmotné)

názvy vlastností, dejov a stavov (nehmotné)

predmet toho istého druhu

určitý a jedinečný predmet

otec, Lucia, Slnko, mačka, krieda, vzduch

úprimnosť, láska, beh, uvažovanie, zdravie

hokejista, herečka, časopis, pes, škola

Peter, Dunaj, Nový čas, Nemecko, Hossa

✗ Podstatné mená mužského rodu sa ďalej delia na životné a neživotné!

Gramatické kategórie podstatných mien

  • rod (mužský, ženský, stredný)
  • číslo (jednotné a množné)
  • pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál)

!!! vzor nie je gramatická kategória !!! (slúžia na to, aby sme vedeli, ako správne skloňovať, máme 12 vzorov)

Pomnožné podstatné mená

= pomenúvajú jednu vec, ale majú tvar množného čísla (Košariská, Alpy, Tatry, Vianoce, raňajky, prázdniny, nožnice, ústa)

Prídavné mená ohybné (skloňujú sa), plnovýznamové, sú vetným členom

  • označujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov

akostné PrM

vzťahové PrM

privlastňovacie PrM

vyjadrujú akosť, kvalitu

vyjadrujú vzťah k podstatnému menu

vyjadrujú vlastníka

pekný, cudzí, milý, malý, zlý, veselý

drevený, zimný, český, kamenný, aprílový

otcov, matkin, priateľov, líškin

K vzťahovým prídavným menám radíme živočíšne prídavné mená ! (líščí, páví, orlí)

Gramatické kategórie prídavných mien

  • rod, číslo a pád (preberajú ich od svojich nadradených podstatných mien)

vzory prídavných mien: pekný (PrM s tvrdým zakončením), cudzí (PrM s mäkkým zakončením), páví (živočíšne PrM), otcov (PrM zakončené na -ov, -ova, -ovo, -in, -ina, -ino)

Stupňovanie prídavných mien

  • stupňujú sa iba akostné prídavné mená !!!

- rozlišujeme pravidelné a nepravidelné stupňovanie

a/ pravidelné stupňovanie, t.j. nemení sa slovotvorný základ

milý – milší – najmilší úprimný – úprimnejší – najúprimnejší

b/ nepravidelné stupňovanie, t.j. mení sa slovotvorný základ

zlý – horší – najhorší veľký – väčší – najväčší

Zámená ohybné (skloňujú sa), plnovýznamové, sú vetným členom

- odkazujú na mená, naznačujú osobu, zviera, vec a vlastnosť

osobné

zvratné

ukazovacie

opytovacie

neurčité

vymedzovacie

ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony

seba, sa

ten, onen, taký, toľký, to, taká

kto? čo? aký? čí? koľký?

dakto, niekto, nejaký, niektorý, niečo, čísi, ktorýkoľvek

ten istý, iný, nikto, nijaký, sám, všetok

Osobné a zvratné zámená sa delia na základné (príklady v tabuľke) a privlastňovacie (napr. môj, tvoj, váš, svoj) !!!

Číslovky ohybné (skloňujú sa), plnovýznamové, sú vetným členom

  • pomenúvajú množstvo, poradie ôsob, zvierat, vecí, vlastností a dejov
  • základné rozdelenie čísloviek je na určité a neurčité číslovky

základné

radové

násobné

druhové

základné určité:

jeden, sto, tisíc

dvoje, štvoro (základné skupinové)

základné neurčité:

veľa, málo, viacero

radové určité:

prvý, tretí, tisíci, miliónty

radové neurčité:

niekoľký

násobné určité:

trikrát, tri razy, dvojnásobný

násobné neurčité:

niekoľkokrát, mnoho ráz

druhové určité:

dvojaký, pätoraký

druhové neurčité:

mnohoraký, niekoľkoraký

Skloňovanie čísloviek

ČÍSLOVKA

SKLOŇOVANIE (VZOR)

základné číslovky jeden, dva, tri, štyri

samostatné skloňovanie

základné číslovky päť až deväťdesiatdeväť (5 až 99)

podľa vzoru päť

základná číslovka sto

neskloňuje sa, ak stojí pri nej podstatné meno (sto chlapov)

môže sa skloňovať (keď stojí samostatne) podľa vzoru mesto

základná číslovka tisíc

podľa vzoru stroj (keď stojí samostatne)

základná číslovka milión

podľa vzoru dub

základná číslovka miliarda

podľa vzoru žena

základné skupinové číslovky

neskloňujú sa

radové číslovky tretí a tisíci

podľa vzoru cudzí

radové číslovky prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty …. desiaty

… osemnásty … atď.

podľa vzoru pekný

násobné číslovky dvojnásobný … desaťnásobný … atď.

podľa vzoru pekný

!!! V siedmich siedmych triedach sa dnes neučilo. !!!

a/ siedmich = základná číslovka, znamená počet tried

b/ siedmych = radová číslovka, znamená siedme ročníky (t.j. siedmaci)

Slovesá ohybné (časujú sa), plnovýznamové, sú vetným členom

  • vyjadrujú dej, činnosť a stav osôb, zvierat, vecí
  1. plnovýznamové slovesá
  • stavové: blednúť, šedivieť, vyzdravieť
  • činnostné: ležať, kričať, skákať
  1. neplnovýznamové slovesá
  • pomocné (sponové): byť, zdať sa, ostať, javiť sa
  • fázové: začať, skončiť, pokračovať
  • modálne: musieť, chcieť, mať, môcť, smieť
  • ďalej slovesá delíme na zvratné (existujú iba so zámenom sa, si: smiať sa, všímať si) a nezvratné slovesá (lietať, písať)

Gramatické kategórie slovies

  • osoba (prvá, druhá, tretia)
  • číslo (jednotné, množné)
  • čas (minulý, prítomný, budúci)
  • spôsob (oznamovací, rozkazovací, podmieňovací)
  • rod (činný, trpný)
  • vid (dokonavý, nedokonavý)

Slovesné tvary

  • ak je sloveso vyjadrené jedným slovom (= jednoduchý tvar), ak je sloveso vyjadrené viacerými slovami (= zložený tvar)

určité slovesné tvary

(môžeme v slovesnom tvare určiť gramatické kategórie)

neurčité slovesné tvary

(slovesný tvar nevyjadruje gramatické kategórie)

prítomný čas píšem

neurčitok písať

minulý čas písal som

prechodník píšuc

budúci čas budem písať

činné príčastie prítomné píšuci

rozkazovací spôsob píš!

trpné príčastie písaný

podmieňovací spôsob prítomného času písal by som

slovesné podstatné meno písanie

podmieňovací spôsob minulého času bol by som písal

Príslovky neohybné, plnovýznamové, sú vetným členom

  • vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti deja

príslovky miesta

príslovky času

príslovky spôsobu

príslovky príčiny

Kam? Kde? Odkiaľ? Kade?

Kedy? Odkedy? Dokedy?

Ako?

Prečo?

hore, blízko, preč, dnu, von, spredu, doma

dnes, zajtra, vždy, včas, medzitým, náhle, dávno

dobre, milo, ticho, živo, nahlas, naoko

naschvál, preto, nato, náhodou

  • stupňovať môžeme príslovky utvorené z akostných prídavných mien, tiež majú pravidelné a nepravidelné stupňovanie

Predložky neohybné, neplnovýznamové, nie sú vetným členom

  • vyjadrujú vzťahy medzi slovami

- nepoužívajú sa samostatne, len v spojení s podstatnými menami, zámenami a číslovkami !!!

jednotné

druhotné

jednoduché

zložené

len funkcia predložky

v, s, nad, pod, za

aj iná funkcia, napr. funkcia príslovky

okolo, vedľa, uprostred

pred, na, pri, za, v

popod, spoza, uprostred

Vokalizácia predložiek: kvôli lepšej výslovnosti sa k predložkám s/z/v/k pridáva -o alebo -u (zo školy, vo vode)

Spojky neohybné, neplnovýznamové, nie sú vetným členom

  • spájajú slová a vety
  1. priraďovacie spojky
  • zlučovacie: a, i, aj, ani
  • stupňovacie: ba, aj, nielen
  • vylučovacie: alebo, buď, či
  • odporovacie: ale, jednako
  1. podraďovacie spojky že, aby, keď, ako, keby, lebo, ak, tak

Častice neohybné, neplnovýznamové, nie sú vetným členom

  • vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete
  • medzi typické častice patria slová áno, nie, kiež, nech, vraj

- častice stoja na začiatku vety alebo zdôrazňujú význam vety: A mňa nevezmeš? Len aby prišiel!

Citoslovcia neohybné, neplnovýznamové, nie sú vetným členom

- vyjadrujú city alebo napodobňujú zvuky

vlastné

zvukomalebné

prvotné

druhotné

cit, vôľa

ach, joj, ahoj, haló

napodobňujú reálny zvuk

buch, klop, miau

nepatria k inému slovnému druhu

ach, heš, kikirikí

patria aj k inému slovnému druhu

beda, pomoc

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.043 s.
Zavrieť reklamu