Slovo a jeho význam

Slovo a jeho význam

• má vecný (lexikálny) a gramatický význam (spolu tvoria úplný význam slova)

– ustálená forma a význam

!!! slovo = univerzálna jednotka jazyka (zaoberajú sa ním všetky jazykovedné disciplíny)

lexéma = základná jednotka lexikológie (lexikológia neskúma úplný význam slova, pretože ju nezaujíma gramatický význam)

✔ vonkajšia forma: to, čo počujeme, resp. čítame

✔ vnútorná forma: to, čo dané počuté/čítané slovo znamená

Vecný (lexikálny) význam slova

A:

a/ plnovýznamové slová: majú vecný význam, pomenúvajú určitú vec, deje (dom = budova, stavba na bývanie)

• podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky

b/ neplnovýznamové slová: nemajú vecný význam

• predložky, spojky, častice, citoslovcia

B:

a/ jednovýznamové slová: jednej forme zodpovedá jeden obsah (človek, peniaze, Slovensko, dusík) b/ viacvýznamové slová: jednej forme zodpovedá viacero obsahov (mnohoznačnosť = polysémia) prvotný význam slova hlava: ľudská matka: žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu

druhotný význam slova hlava: kapustná matka: označenie včelej kráľovnej

označenie niečoho, k čomu má človek vzťah ako dieťa k matke (matka príroda)

• druhotné významy vznikajú na základe vonkajšej (metafora) alebo vnútornej podobnosti (metonýmia) Príklady: rozbúrené more (prvotný význam)

more ľudí, more otázok, more času (druhotný význam na základe vonkajšej podobnosti) vypil celé more (druhotný význam na základe vnútornej podobnosti)

ľudské srdce (prvotný význam)

srdce Európy, srdce zvona (druhotný význam na základe vonkajšej podobnosti)

dala mu svoje srdce, vylial si pred ňou srdce (druhotný význam na základe vnútornej podobnosti)

prvotný význam = základný význam, druhotný význam = odvodený význam

Podľa vzťahu medzi významami sa slová delia na:

• HOMONYMÁ

- slová, ktoré rovnako znejú, ale majú rozdielny význam (biť – byť, plod – plot, zaviť – zavyť, nemá – nemá : ako prídavné meno a ako sloveso)

POZOR !!!

Rozlišujeme viacvýznamové slová (významy sa odvodzujú na základe istého vzťahu alebo súvislostí) od homoným (slová s rovnakou zvukovou podobou, ale s odlišnými významami, medzi ktorými nie je žiadny vzťah ani súvislosť)

• SYNONYMÁ

- slová, ktoré majú odlišnú zvukovú podobu, ale približne rovnaký význam

utekať - bežať, trieliť, uháňať

kopa – hromada, hŕba, halda, masa, húf

Synonymický rad tvorí niekoľko synoným (min. dve).

• ANTONYMÁ

- slová s opačným významom (život – smrť, deň – noc, významný – bezvýznamný)

• PARONYMÁ

- slová zvukovo a gramaticky podobné, ale významovo rozdielne (chudobný - hudobný)

Gramatický význam slova

• slovo nadobúda gramatický význam, keď vyjadruje rozličné gramatické kategórie (menné a slovesné) majú gramatický význam: podstatné mená, prídavné mená, zámena, číslovky, slovesá = ohybné slovné druhy nemajú gramatický význam: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia = neohybné slovné druhy